<!– wp:paragraph –>
<p>Článok bol uverejnený 25. 3. 2019 na jednom z mojich blogov. Je to vlastne pokračovanie môjho predchádzajúceho článku.</p>
<!– /wp:paragraph –>
<!– wp:paragraph –>
<p>Minulý rok som napísal o mojom záujme o Kórejskú kultúru článok na tomto blogu. Ako už viete, záujem o Kórejcov a všetko, čo s nimi súvisí neskončil. Dokonca nabral minulý rok aj iný rozmer, alebo zažil akúsi renesanciu. Spúšťačom tejto novej Kóreománie bola istá pieseň, ktorú som skomponoval, no išlo tam o improvizovaný text, ktorý pripomínal Kórejčinu. Ani som nevedel, čo som opäť spustil a opätovne som sa začal zaujímať o Kórejcov, aj keď to boli pred tým už len dozvuky Kóreománie, ktorá začala v roku 2015. V roku 2016 som sa dopočul o Zen Budhizme, potom v istej čajovni som sa dopočul o Zene a tak som sa chopil príležitosti, aby som o ňom zistil čo najviac. Ako som sa dozvedel, išlo o kórejskú zenovú školu Kwan um, čo v preklade znamená “zvuk vesmíru”. Význam týchto dvoch slabík je ale oveľa hlbší, než sa zdá. Ubehol rok a dopočul som sa, že v roku 2017 majú do plánu jazykovej školy, kam chodím na kurzy pribudnúť ďalšie jazyky, Maďarčina a Kórejčina. Skúste uhádnuť, ktorý jazyk sa uchytil. Pri Kórejčine ale platí, že majú veľmi logické písmo. Môžete si o tom vypočuť podcast, ktorý odvysielalo Rádio FM. Spomínajú tam aj Kórejčinu a dôvody, prečo sa ju niektorí ľudia chcú začať učiť. O tom, aké boli dôvody, vďaka ktorým som sa začal zaujímať o Kórejčinu si môžete prečítať v prvej časti o mojej Kóreománii. Tam opisujem všetko, prečo práve Kórejci a nie iný národ ma tak začal priťahovať a dozviete sa, že aj ja som začal zbierať K-Pop.<br>V roku 2018 som sa opäť dostal ku Kórejcom vďaka istej skladbe, ktorú spomínam vyššie. Niektorým sa prvá verzia tejto skladby nepáčila, hlavne tým, čo príliš veria. Čo sa dalo čakať? U mňa predsa ide o vyvracanie rôznych zvykov v hudbe, teda roztavujem hudobné železné košele a spojil som byzantskú liturgiu s kórejskou pop kultúrou, ako aj japonskou pop kultúrou. Ak ste zvedaví, o čo ide a neviete o tom, navštívte stránku s mojou hudobnou tvorbou a medzi prvými skladbami objavíte skladbu Domikenshi. Prvá je vždy poslednou skladbou, čiže musíte ísť od konca. Ľahko tú skladbu nájdete.<br>Keďže som vesmír prosil o niečo, čo súvisí s Kóreou, mal som to mať. Minulý rok som sa dozvedel na Bowlingu, ktorý organizuje občianske združenie Usmej sa na mňa zaujímavú správu. Niektorí z tých, ktorí chodia na Bowling navštevujú aj bojové umenie Taekwondo. Je to kórejské bojové umenie, ktoré obsahovalo prvky z japonských, či čínskych bojových umení. Keď som sa dozvedel, že na to bojové umenie chodí aj dievča, ktoré nevidí, rozhodol som sa, že tam budem chodiť aj ja. Tento rok vďaka benefičnému koncertu, kde som koncertoval so skupinou Pro Vocals a kde mali svoje vystúpenie aj Taekwondisti som sa rozprával s trénerom a dohodli sme sa. Minulý týždeň som sa stretol s dievčaťom, ktoré začalo postupne strácať zrak a vysvitlo, že jej rodina je príbuzná z rodinou, s ktorou sme boli asi pred dvanástimi rokmi na dovolenke v Bulharsku. Minulý rok som okrem Kórejskej tradičnej hudbe začal počúvať opäť trochu aj bulharskú hudbu, akurát nebolo to také, ako pred šiestimi rokmi. Isteže, v roku 2018 to bolo už päť rokov, čo som si obľúbil Bulharov, ale prečo som sa opäť začal zaujímať o Kórejcov? Neboli to všetko znamenia? Príbuzná rodiny, s ktorou sme boli v Bulharsku na Taekwonde, ktoré pochádza z Kórey a tie hudobné znamenia? To, že som začal opäť počúvať tradičnú bulharskú a kórejskú hudbu, to už samo o sebe bolo čudné, preto že Kórea a Bulharsko nemajú spoločné celkom nič. Možno to opäť bolo nejaké znamenie, ako ja hovorím. V niektorých článkoch na mojom blogu sa môžete presvedčiť aj vy, že náhoda neexistuje. Záujem o Kóreu stále pokračuje.</p>
<!– /wp:paragraph –>