Kategórie
Môj blog Uncategorized

Inkluzívny filmový festival a koncert v tme: Akoby opäť niečo vo mne ožilo

Pred dvomi rokmi som sa rozhodol, že budem študovať masáže a že hudbe dám na chvíľu pokoj. Sľuby sa sľubujú, ale:

Kino Úsmev, ako aj občianske združenie Usmej sa na mňa sa rozhodli, že zorganizujú niečo, aby obyčajným ľuďom priblížili život ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Oslovenie

Občianske združenie Usmej sa na mňa ma oslovilo, aby som vystúpil na koncerte v tme spolu s Petrom Tomim. Na niečom podobnom, čo tiež organizovalo to isté občianske združenie som už vystupoval. Na obidvoch týchto akciách boli ako aj moja mama, tak aj niektorí moji kamaráti. Tí všetci ma podporovali vo všetkých mojich nápadoch. Najprv som s týmto nápadom váhal, ale nakoniec som sa rozhodol. Toto podujatie sa uskutočnilo 15. 7 až 18. 7. 2021 a ako ďalší spoluorganizátor bolo Kino Úsmev.

Ešte pred koncertom som si nahral nahrávku spolu s nástrojmi aby som približne vedel, koľko by moje vystúpenie trvalo. Mimochodom, s Petrom Tomim sa poznám od čias, kedy som začal študovať na konzervatóriu.

Minulý rok, keď udrel Koronavírus som si zaumienil, že masáže budú mojim hlavným povolaním. Plánoval som hudbu odsunúť na vedľajšiu koľaj, ale boli tu aj trochu iné osobné dôvody, o ktorých tu písať nebudem. Keď som celý koncert odprezentoval pred Dagmar Kočiovou u mňa doma, súhlasila s týmto vystúpením. Okrem toho bol som rád, že stretnem sa po dlhej dobe s Petrom Tomim.

Mal by si sa tomu venovať ďalej

Môj kamarát, ktorý študuje na tej istej škole, kde som študoval aj ja mi radil, aby som sa hudbe venoval aj naďalej. Obidvaja sa síce zaujímame o masáže, ale o hudbu sa hlavne zaujímam ja. Aj môj kamarát bol na tom koncerte.

Viete si predstaviť úplnú miestnosť bez svetla? Nuž, ja s tým nemám problém, ale tí, čo vidia mali veľké problémy. Predstavte si, ako vidiaci po tme si rozbaľovali jedlo, alebo skúšali si otvoriť krabičkový džús.

Po koncerte bola beseda o tom, ako by ľudia mohli vylepšiť podmienky vnímania kultúry pre postihnutých. Moja mama, ani môj kamarát nič nevedeli a prešli celú hlavnú ulicu z jednej strany na druhú. Nakoniec ma našli. Je pravda, že mi volali, ale práve prebiehala debata a nemohol som im zodvihnúť mobil.

Musím to splniť

Najzaujímavejší bol deň, kedy sa ten koncert vysielal. Každému som o tom povedal a sľúbil som, že im ten koncert tajne nahrám. Čo čert nechcel, zlihala mi technika. Tak som sa rozhodol, že sa spojím s rádiom Regina Východ, kde sa to vysielalo. Keďže ma tam niektorí ľudia poznajú, všetko prebehlo bez problémov a asi o týždeň bola relácia v archíve RTVS. Pre tých, ktorí rozumejú po Slovensky si ho môžete vypočuť. Pokiaľ ste napríklad z Poľska, možno niečomu porozumiete.

Prezradím, že som tam hral na hudobné nástroje, ako Didgeridoo, drumbľu a zároveň som tam spieval alikvótny spev. Samozrejme, bolo toho ešte viac.

EltenLink