https://api.elten.link/api/v1/audio/blog-posts/AMwQMBogTthnuBNQgYHD2USRV lete 2024 som nahral skladbu, ktorá sa stala u mojich kamarátoch hitom a nie iba tam. Keďže hudba nepozná hranice, dopočuli sa o nej aj kamaráti mojich kamarátov. Počas istého experimentu mi do hlavy prišla pieseň a o pár dní na to som si ju nahral.
Pieseň je spievaná a rapovaná v Slovenčine, Angličtine a Srbo-chorvátčine.
Ionica je značka starých elektrických organov. Dnes je to v niektorých krajinách slangový pojem pre elektrické klávesové nástroje podobne, ako u nás varhany, alebo synťák.
https://api.elten.link/api/v1/audio/blog-posts/CTl8g2Hi6YeIi2DulzRVL5nQV lete 2024 som nahral skladbu, ktorá sa stala u mojich kamarátoch hitom a nie iba tam. Keďže hudba nepozná hranice, dopočuli sa o nej aj kamaráti mojich kamarátov. Počas istého experimentu mi do hlavy prišla pieseň a o pár dní na to som si ju nahral.
Pieseň je spievaná a rapovaná v Slovenčine, Angličtine a Srbo-chorvátčine.
Ionica je značka starých elektrických organov. Dnes je to v niektorých krajinách slangový pojem pre elektrické klávesové nástroje podobne, ako u nás varhany, alebo synťák.
V roku 2022 som dostal nezvyčajný nápad. Zapáčil sa mi istý hlas (neprezradím koho) a začal som konať. Bol som tak motivovaný, že som vytvoril niečo, čo vôbec nemá nič spoločné s tým hlasom. Dôležité je to, že som konečne dostal nápad.
Mohlo to byť niekedy na Jeseň 2022. Keďže som vedel, že mám niečo vytvoriť, pustil som sa do hudobných pokusov. Najprv som zbytočne experimentoval. Potom som sa rozhodol pre trochu jednoduchosti. Nahral som niečo, čo môže pripomínať tanečnú hudbu 90. rokov, potom trochu španielskej gitary, vokodér (tam som trochu improvizoval) a potom poď ho k počítaču. V tom období som holdoval balkánskemu Turbo-Folku. To je hudobný žáner populárny najmä v Srbo-chorvátskych krajinách Balkánu (Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegoviina a Čierna hora). Takže keď som si vypočul to čo som zatiaľ nahral, rozhodol som sa konať. Niečo mi hovorilo, aby som nahral niečo s príchuťou vyššie spomínaného žánru. Tu som sa rozhodol, že improvizovať už nebudem.
Tak vznikla pieseň, kde kombinujem anglický, improvizovaný a slovenský text s refrénom v Srbo-chorvátskych jazykoch. Je pravda, že som trochu pozabudol na zvukové úpravy, ale aj tak to bol zlom v mojej hudobnej tvorbe. Tú skladbu som nazval Dolce Vita, preto že presne tieto slová som spomenul po prvý raz v mojej vokodérovej improvizácii.
Kategórie
Keď sa kradne aj v hudbe
Čo, ak je originál iný?
Všetko to začalo asi v roku 2006. Moji kamaráti si zamilovali istú arabskú pieseň. Ja som si všimol, že rôzne verzie tejto piesni boli naspievané aj v Bulharčine, či v Gréčtine. O gréckej verzii som nevedel, ale niečo mi hovorilo, že originál je grécky. Hoci som prvú verziu tejto piesni počul v libanonskej Arabčine a potom už spomínanú bulharskú cover verziu (asi 2004), čosi sa mi nepozdávalo. Akoby to nebolo arabské. V tom čase som počúval arabskú hudbu a potom o dva roky ako spomínam vyššie mi moji nevidiaci kamaráti povedia, že sa im táto pieseň páči? Moji kamaráti neboli fanúšikovia hudby rôznych krajín a národov, ako ja. Asi o štyri roky v roku 2010 som niekde objavil remix arabskej a gréckej verzie tejto piesne. Po mnohých rokoch som sa pustil do pátrania. Vysvitlo, že pieseň Poso mou leipei (čítajte Poso mu lipi) od gréckeho speváka Sotisa Volanisa upravil Fadel Shaker do Arabčiny pod názvom Ya Ghayeb, neskôr Azis do Bulharčiny a určite existujú aj iné verzie tejto piesni.
Odhalenie
„Takže, tá pieseň čo sa vám páči je pôvodne grécka.“ Povedal som kamarátov. Grécka a arabská hudba môžu mať niekedy rôzne podobnosti. Bohužiaľ video, kde bol nahratý ten remix už v istej službe nedokážem vyhľadať. V tejto dobe sa občas venujem rôznym remixom a experimentom, o tom možno budem písať inokedy. Názov skladby hovorí za všetko. Tento remix sa nazýva „Who is the robber?“ čiže „Kto je zlodejom?“. V názve ide vlastne o to, že presne toto sa môže stať, keď niekto si vypočuje, ako prvú verziu cover verziu, potom originál a nevie to zaradiť. Samozrejme u nás sa dalo rozlíšiť, čo je anglický originál a čo česká a slovenská úprava zvlášť potom, čo sme sa otvorili západu. Možno sa to dalo zistiť aj inak, preto že hudba nepozná hranice. Hudba by mala spájať, nie rozdeľovať. Čo ale, ak niektoré národy majú podobné kultúry? Grécka kultúra bola ovplivnená tureckou kultúrou počas osmanského (tureckého) panovania, potom tureckú kultúru ovplyvnila arabská či perzská kultúra a potom nevieme, čo je čo. Intuícia mi našepkala v tomto prípade dobre. Keďže som v tej dobe počúval arabskú hudbu, nechcel som si to najprv pripustiť. Môj vnútorný hlas mi ale vravel niečo iné.
Kategórie
Opäť podcastujem
Áno, ale prečo takto? Prečo je to textový príspevok, keďže podcastujem?
Mnoho mladých ľudí a tiež ľudia, ktorí nechcú čumieť do obrazoviek počítačov, či smartfónov zvyknú počúvať podcasty. Výhodou toho je to, že sa môžu pokojne venovať aj inej činnosti. Aj ja som tomu prepadol a občas som aj tu na Eltene podcastoval, ale stále to bol blogový podcast.
Čo sa teda mení?
Dobrá otázka. Rozhodol som sa zodvihnúť láťku vyššie a poď ho na Anchor.fm. Ten sa mi osvedčil po mnohých stránkach, ale hlavne je prístupný a mnoho ľudí sa postupne začína sťahovať s Podbeanu preč na Anchor.fm. Aspoň tak som počul, ale pravda to byť nemusí. Okrem toho existujú aj iné podcastové služby, ale Anchor.fm mi odporúčali nevidiaci. Vyskúšal som to a neľutujem to. V súčastnej dobe mám už niekoľko epizód nahratých a plánujem ďalšie. Možno budú aj série vrámci podcastu, to sa ešte uvidí.
Vysvetľuje to mnohé
Možno práve táto vec vysvetľuje mnohé, ale hlavne to, prečo som tu dlho neprispieval. Aj moje staré blogy chátrajú. Na druhej strane stále aktualizujem moju stránku so Spotify playlistami, ktorá sa nachádza na blogu Globe of music. Okrem toho pracujem aj na playlistoch pre môj ďalší blog.
Éra blogov pomaly končí. Na toto ma upozornili moji kamaráti a hoci si nevidiaci prečítajú text cez čítač obrazovky, vidiaci musia stále pozerať na svoje obrazovky a čítať text. Okrem toho keď jazdíte autom, audio kniha, či podcast sa vám zíde.
Ak ma chcete priamo nájsť, stačí kliknúť na Tanuki space podcast a hneď ste na mojom podcaste. Čo sa týka tém tohto podcastu, je jasné, že rýpnem do kadečoho. Napriek tomu ostanú v mojom podcaste stále témy, ako hudba, alebo jazyky. Možno tam nahrám aj reláciu o hre na ukulele, kto ho vie. Okrem toho som môj podcast poslal aj do rôznych katalógov s podcastmi, myslím na katalógy slovenských a českých podcastov.
Kategórie
Never všetkému
Včera sa stalo presne to, čo som čakal. Vravím si, „nič nové v tejto dobe“. Nepatrím k ľuďom, ktorí by chceli niekoho presviedčať. Každý každého presviedča, či tí, čo na Facebooku našli „múdrosti sveta“, alebo ľudia, ktorí berú aktuálnu situáciu vážne a okamžite sa pohoršujú, ak im niekto vyvracia pravdu a potom sa s takýmto človekom nechcú rozprávať iba kvôli tomu, že verí hoaxom, konšpiráciám a iným somarinám, ktoré neverím, že ľudia dávajú na Facebook zadarmo. Čím viac zdieľaní, lajkov, či klikov na príspevok, tým viac človek, ktorý túto vec vypustil zarobí. Pravda je taká, že oveľa málo, než čo minie na zdieľanie rôznych príspevkov (napríklad 20000 €). Samozrejme, sociálnym sieťam to nevadí, preto že z toho majú zisk.
Infodémia
Vďaka Korona kríze sa tu objavuje aj takzvaná infodémia popri pandémie, ktorú tu máme. Chápem aj tomu, že sa niekto nechce dať zaočkovať. Akceptujem aj to, že niektorí ľudia veria takzvaným „alternatívnym“ médiám a rôznym hlúpostiam.
Nebudem ľudí presviedčať, radšej nech si žijú vo svojom svete. Veľmi ma ale prekvapuje, že takéto veci zdieľajú ľudia, ktorých poznám osobne. Nečudujem sa potom, že mnoho rozumných ľudí radšej s Facebooku ide preč, napríklad na WT.social. Táto sociálna sieť je bez reklám, bez komercie a založil ju človek, ktorý založil aj veľmi dobre známu encyklopédiu Wikipédiu.
Mnoho ľudí tam písalo v Angličtine, že už nechcú byť na Facebooku. Dôvody sú rôzne, ale jeden z ních je práve ten, ktorý spomínam vyššie. To, že niečo má najviac lajkov a zdieľaní, či kliknutí ešte neznamená, že to je pravda.
Komentár s rovnakou odpoveďou
Teraz sa konečne dostanem k tomu, prečo som začal písať túto úvahu. Zdieľal som totiž článok, že už je málo lôžok v zdravotníckych zariadeniach. Na to mi niekto, koho poznám osobne napísal toto:
Never všetkému
Viem, čo ten človek zdieľa za rôzne hoaxy a somariny. Nezvyknem byť nezdvorilý, ale pravdou je, že takéto bludy ma občas začínajú dožierať. Ani ja nezdieľam toľko príspevkov, ako niektorí moji priatelia na Facebooku. Vyriešil som to jednoducho: Nezablokoval som si ich, ale len prestal sledovať to, čo zdieľajú. Veľmi ma prekvapuje aj to, keď niekto mi povie, že nemá čas, preto že pracuje a zdieľa somariny, ako na bežiacom páse. Buď ten človek nemá, čo robiť, alebo je to robot, či míňa svoje peniaze na tieto príspevky s bludmi. Na komentár, ktorým bol okomentovaný tento príspevok som zareagoval takto:
Ani ty never všetkému. 🙂
Možno tento môj odkaz ten, čo mi tento komentár napísal pochopil a som pripravený na všetko.
Hranice
Niektorí ľudia si myslia, že keď je demokracia a sloboda, môžu všetko. Aj tu platia určité hranice a sloboda jedného sa končí tam, kde začína sloboda druhého. Chcem tým upozorniť na určité hranice a ako spomínam v iných článkoch mám pocit, že ľudia začínajú zachádzať poriadne ďaleko. Dokonca sa nehanbia niekomu vyhrážať smrťou, či upálením. Táto doba bohužiaľ veľmi ukázala charakter rôznych ľudí.
Ak sa mi bude niekto vyhrážať a zájde to ďaleko, môžem zájsť ďaleko aj ja a uverejním všetko, čo o dannom človeku nájdem. Nepatrím ale medzi tých, čo sa správajú podobne, ako rôzni Trolovia a Hejteri. Aj ja som na internete robil rôzne hlúposti, ale poučil som sa a kráčam ďalej. Prekvapuje ma dokonca aj to, že istí dospelí ľudia mali tie gule zaútočiť na sociálnych sieťach na istú speváčku iba pre jej vieru.
Nepatrím už k ľuďom, ktorí veria všetkému. Všade ale existujú hranice a obávam sa, že v tejto dobe okrem zvýšených počtov rozvodov, či ľudí s depresiami tu začína upadať morálka. Kam to všetko speje?
Na úvod tohto príspevku chcem upozorniť, že nepodlieham ani pod spravodaje hlavného prúdu, či rôzne alternatívne spravodaje. Nie som ani liberál, ani konzervatívec. Viem ale, kde sú určité hranice. Obávam sa však, že istí ľudia zašli priďaleko.
Nepríjemná správa
Dnes som narazil na sociálnej sieti o tom, ako istí novinári na známej sociálnej sieti zašli poriadne ďaleko. Nechcem tu kopírovať celú konverzáciu. Ako spomínam vyššie, nepatrím nikam. Je krátka a odporná. Akoby to nestačilo, tohto „žrádla“ sa okamžite chytili rôzne spravodajské žumpy typu Hlavné správy. Práve preto budem reagovať bez akejkoľvek závislosti.
Kde sa podela tolerancia?
Ja sám sa venujem hudbe a vypočujem si hudbu rôznych žánrov, z rôznych krajín, od ľudí rôzneho náboženstva a presvedčenia. Na náboženstvo mám tiež svoj názor a skutočne občas stretnem ľudí, ktorí idú s Kresťanstvom až do akéhosi mentálneho postihnutia. Takíto ľudia nemajú ďaleko od Islamistov na Strednom východe, ale rozhodne kvôli takýmto ľuďom nebudem tvrdiť, že čo Kresťan, to fundamentalista, alebo nedajbože „dement“. Toto slovo som tu napísal naschvál, aby som ukázal, ako niektorí mladí ľudia rozmýšľajú. Nejde tu o to, či sú liberáli, alebo nie. Veď tí ľudia by pokojne dali hlas pri ďalších voľbách do parlamentu aj Náckom. Práve predstavitelia istých strán vehementne bojujú za Boha, za národ, za kresťanské hodnoty a vytvárajú zlé meno Kresťanstvu.
Nie ale všetci sú takí. Istá moja kamarátka, ktorá ma zoznámila s hudbou Simy Magušinovej (za slobodna Martausovej) je tiež veriaca, ale ona patrí k tým Kresťanom, ktorí vedia tolerovať a na nič sa nehrajú. Mimochodom, aj medzi alternatívcami sa tiež najdú fundamentalisti. Aj iní ľudia počúvajú hudbu Simy Magušinovej a vôbec nemusia byť „príliš veriaci“. Veď aj ja si vypočujem hudbu New age, Reggae (aj od Rastafariánov), hudbu z moslimských krajín (napríklad Sami Yusuf) a v tomto ponímaní náboženstvo ignorujem. Za to stojí aj príklad, kedy som v Chorvátsku hrával na ukulele na dovolenkách okrem chorvátskych piesní aj srbské piesne. Chorváti to vôbec neriešili a nepohoršovali sa nad tým. Aj ja som istý čas počúval rómsku (cigánsku) hudbu z Balkánu, či Maďarska a vôbec mi to nevadilo. Hudba by mala predsa búrať predsudky.
To, že niekomu sa nepáči niečo ešte neznamená, že sa musí správať, ako niekto z takzvanej internetovej zberby (ak má na to vek). Bohužiaľ, niektoré veci sa zo sociálnych sietí pretavili do našej spoločnosti aj medzi tých ľudí, ktorí vôbec nepoužívajú, prípadne nezvyknú používať sociálne siete (napríklad dôchodcovia). To je už ale úplne niečo iné. Nechápem, čo týmto ľuďom Sima Magušinová spravila? Ak si do nej rýpnu napríklad kvôli niektorým extrémistickým postojom (ak mala nejaké, o čom pochybujem), tak to by ešte šlo. Ale niekoho urážať len preto, že je „príliš veriaci“ (neškatuľkujem ľudí podľa náboženstva) je stupídne. Ja napríklad tiež nezvyknem počúvať texty s náboženskou tématikou, či sú to kresťanské, alebo moslimské texty. Mám na tieto veci svoj názor, ktorý sa možno nebude niektorým ľuďom páčiť. Cením si hlavne to, čo ľudia vytvoria a ak je to krásne, mám voči týmto veciam rešpekt a úctu. K takýmto ľuďom patrí Sima Magušinová a samozrejme aj jej hudba. Mimochodom, mám kamarátku, tiež nevidí a je Rómka. Ako náhle začala byť populárna, začali ju ľudia hejtovať. Napíšem preto Sime Magušinovej to, čo som napísal aj jej tu na blog: „Vykašlite sa na týchto ľudí, je to obyčajná zberba.“ Možno si to raz niekto prečíta. Ja si občas vypočujem piesne Simy Magušinovej a páčia sa mi. Trochu ma aj zvyknú inšpirovať pri mojej hudobnej tvorbe, aj keď samozrejme na Simu nemám. Nemôžem sa s ňou porovnávať, ale aspoň ma môže inšpirovať v mojej hudobnej tvorbe, hoci neviem hrať na gitaru, iba na klavír. V hudobnom žánri, ktorý ona tvorí je oveľa dôležitý predsalen ten text.