Kórea – Marco a jeho Elten blog

KÓREOMÁNIA POKRAČUJE: OBJAVY PO ROKU 2015 A ČUDNÉ ZNAMENIA

<!– wp:paragraph –>
Článok bol uverejnený 25. 3. 2019 na jednom z mojich blogov. Je to vlastne pokračovanie môjho predchádzajúceho článku.
<!– /wp:paragraph –>

<!– wp:paragraph –>
Minulý rok som napísal o mojom záujme o Kórejskú kultúru článok na tomto blogu. Ako už viete, záujem o Kórejcov a všetko, čo s nimi súvisí neskončil. Dokonca nabral minulý rok aj iný rozmer, alebo zažil akúsi renesanciu. Spúšťačom tejto novej Kóreománie bola istá pieseň, ktorú som skomponoval, no išlo tam o improvizovaný text, ktorý pripomínal Kórejčinu. Ani som nevedel, čo som opäť spustil a opätovne som sa začal zaujímať o Kórejcov, aj keď to boli pred tým už len dozvuky Kóreománie, ktorá začala v roku 2015. V roku 2016 som sa dopočul o Zen Budhizme, potom v istej čajovni som sa dopočul o Zene a tak som sa chopil príležitosti, aby som o ňom zistil čo najviac. Ako som sa dozvedel, išlo o kórejskú zenovú školu Kwan um, čo v preklade znamená “zvuk vesmíru”. Význam týchto dvoch slabík je ale oveľa hlbší, než sa zdá. Ubehol rok a dopočul som sa, že v roku 2017 majú do plánu jazykovej školy, kam chodím na kurzy pribudnúť ďalšie jazyky, Maďarčina a Kórejčina. Skúste uhádnuť, ktorý jazyk sa uchytil. Pri Kórejčine ale platí, že majú veľmi logické písmo. Môžete si o tom vypočuť podcast, ktorý odvysielalo Rádio FM. Spomínajú tam aj Kórejčinu a dôvody, prečo sa ju niektorí ľudia chcú začať učiť. O tom, aké boli dôvody, vďaka ktorým som sa začal zaujímať o Kórejčinu si môžete prečítať v prvej časti o mojej Kóreománii. Tam opisujem všetko, prečo práve Kórejci a nie iný národ ma tak začal priťahovať a dozviete sa, že aj ja som začal zbierať K-Pop. V roku 2018 som sa opäť dostal ku Kórejcom vďaka istej skladbe, ktorú spomínam vyššie. Niektorým sa prvá verzia tejto skladby nepáčila, hlavne tým, čo príliš veria. Čo sa dalo čakať? U mňa predsa ide o vyvracanie rôznych zvykov v hudbe, teda roztavujem hudobné železné košele a spojil som byzantskú liturgiu s kórejskou pop kultúrou, ako aj japonskou pop kultúrou. Ak ste zvedaví, o čo ide a neviete o tom, navštívte stránku s mojou hudobnou tvorbou a medzi prvými skladbami objavíte skladbu Domikenshi. Prvá je vždy poslednou skladbou, čiže musíte ísť od konca. Ľahko tú skladbu nájdete. Keďže som vesmír prosil o niečo, čo súvisí s Kóreou, mal som to mať. Minulý rok som sa dozvedel na Bowlingu, ktorý organizuje občianske združenie Usmej sa na mňa zaujímavú správu. Niektorí z tých, ktorí chodia na Bowling navštevujú aj bojové umenie Taekwondo. Je to kórejské bojové umenie, ktoré obsahovalo prvky z japonských, či čínskych bojových umení. Keď som sa dozvedel, že na to bojové umenie chodí aj dievča, ktoré nevidí, rozhodol som sa, že tam budem chodiť aj ja. Tento rok vďaka benefičnému koncertu, kde som koncertoval so skupinou Pro Vocals a kde mali svoje vystúpenie aj Taekwondisti som sa rozprával s trénerom a dohodli sme sa. Minulý týždeň som sa stretol s dievčaťom, ktoré začalo postupne strácať zrak a vysvitlo, že jej rodina je príbuzná z rodinou, s ktorou sme boli asi pred dvanástimi rokmi na dovolenke v Bulharsku. Minulý rok som okrem Kórejskej tradičnej hudbe začal počúvať opäť trochu aj bulharskú hudbu, akurát nebolo to také, ako pred šiestimi rokmi. Isteže, v roku 2018 to bolo už päť rokov, čo som si obľúbil Bulharov, ale prečo som sa opäť začal zaujímať o Kórejcov? Neboli to všetko znamenia? Príbuzná rodiny, s ktorou sme boli v Bulharsku na Taekwonde, ktoré pochádza z Kórey a tie hudobné znamenia? To, že som začal opäť počúvať tradičnú bulharskú a kórejskú hudbu, to už samo o sebe bolo čudné, preto že Kórea a Bulharsko nemajú spoločné celkom nič. Možno to opäť bolo nejaké znamenie, ako ja hovorím. V niektorých článkoch na mojom blogu sa môžete presvedčiť aj vy, že náhoda neexistuje. Záujem o Kóreu stále pokračuje.
<!– /wp:paragraph –>

KÓREOMÁNIA: KÓREJCI A MÔJ ZÁUJEM O TENTO NÁROD

<!– wp:paragraph –>
Pôvodný článok som napísal 20. 8. 2018 na jednom z mojich blogov.
<!– /wp:paragraph –>

<!– wp:paragraph –>
Toto je moja prvá časť o mojom záujme o Kórejčinu, Kórejcov a samozrejme o Kóreu. Neobišiel som ani K-Pop a práve o tom si tu môžete prečítať. Začnem ale od jazyka až ku národu, jeho kultúre a iných zaujímavostiach. Kórejský jazyk nepatrí do žiadnej jazykovej rodiny. Je to teda izolovaný jazyk, no rozdeľuje ho politická situácia na kórejskom polostrove. Občas sa preto Kórejčina zaraďuje do kórejských jazykov, kde sa delí na severnú Kórejčinu a južnú Kórejčinu. Okrem nich ešte existuje aj čínska Kórejčina, potom rôzne dialekty, napríklad Čedžuština (dialekt používaný na ostrove Čedžu) a možno aj iné jazyky, o ktorých nevieme vôbec nič. Niektorí zaraďujú Kórejčinu medzi Altajské jazyky. Táto jazyková rodina je len teoretická a žiadne príbuznosti medzi Mongolčinou a Turečtinou, ktoré tiež zaraďujú do tejto jazykovej rodiny neexistujú. Niektorí z jazykovedcov tvrdia, že aj Japonské jazyky patria do tejto jazykovej rodiny a musím povedať, že z pohľadu Kórejčiny som sa nechal trochu nachytať. Kto vie, možno sa pod to podpísala aj Mandžuská, či Mongolská ríša, preto že keď som po prvý raz počul tradičnú kórejskú hudbu, bolo v nej cítiť niečo altajské. Ktosi mi dokonca povedal, že Čínština, Japončina aj Kórejčina patria do tej istej jazykovej rodiny. To nie je pravda, no isté je, že japonské a kórejské hudobné nástroje vznikli z čínskych hudobných nástrojov. Počul som aj čínsku, japonskú aj kórejskú tradičnú hudbu, no tradície sú rozdielne. Už som si začal vytvárať postupne obraz o Kórejčine, ako takej, hoci pred tým ma táto krajina nepriťahovala. Veľakrát sa v mojom živote potvrdí, že sú to iba domnienky a že to nie je vôbec nič, iba predsudky. O rok, alebo o pár mesiacov na to som zaregistroval juhokórejský pop, teda iba jednu pieseň z neho, ktorá sa dostala aj do našich hitparád. Možno asi tušíte, o akú pieseň ide. Ak tušíte Gangnam style od interpreta Psy, uhádli ste. Vtedy mi Kórejčina trochu pripomínala Japončinu. V tomto období som sa hlavne zaujímal o Japončinu. Prečo som sa zaujímal o jazyk krajiny vychádzajúceho slnka, môžete si prečítať tu. Ako znie mandarínska (štandardná) Čínština, to som už vedel. Vedel som, že Japončina a Kórejčina nie sú tonálne jazyky, takže problém naučiť sa tieto jazyky aspoň v tomto smere bol ľahký. Neskôr som zistil, že v Japončine a Kórejčine existujú rôzne formy vykania a tykania. V tomto období som sa zaujímal buď o Japončinu, alebo o Bulharčinu (asi pred piatimi rokmi). Práve situácia so záujmom o Bulharčinu je podobná, ako s Kórejčinou v rôznych predsudkoch. Raz na dovolenke vo Francúzsku som počul istý jazyk. Bolo to sprievodné slovo pri istých pamiatkách Paríža. Prvým jazykom bola Francúzština, druhým Angličtina, potom Španielčina, ďalej Taliančina, spoznal som aj Mandarínčinu (štandardnú Čínštinu) a ten posledný jazyk, to bola Japončina? Znelo to, ako Japončina, ale v tom jazyku boli aj nejaké iné “čínske” zvuky, no tóny tam neboli. Vedel som, že Japončina používa iné slová a iné prípony. Tu sa ale vyskytovala predpona, ktorá súvisela s istým zdvorilostným vyjadrením. “Žeby to bola Kórejčina?” Keď som sa vrátil domov, vložil som vetu v Angličtine, ktorej som rozumel a preložil som ju do Kórejčiny, potom som si vypočul výslovnosť a moja predtucha sa potvrdila. Išlo o Kórejčinu. O rok na to som sa začal zaujímať aj o kórejské písmo Hangul. Nechcem tým povedať, že by ma nezaujímali napríklad čínske, či japonské znaky. Mohlo to byť pred tromi rokmi, keď som si cez internet našiel stanicu, kde vysielali juhokórejský pop (Kpop). Tak som začal skúmať kórejský Hangul, dokonca som skúšal písať aj v čínskych znakoch Handža, ktoré Kórejčina používala. Môj kórejský hlas znel veľmi čudne, ale aspoň som pochopil určité príncipy čítania niektorých znakov. Keď tu už spomínam na môj čítač obrazovky, musím sa vrátiť v čase naspäť, kedy som v zozname jazykov k nejakému článku narazil na jazyk, ktorého znaky mi čítač obrazovky čítal, ako “han gug o”. Čo to je za jazyk? Určite poznáte odpoveď. Bola to, ako inak Kórejčina. Vrátim sa ale do rokov, keď som začal počúvať K-pop. V tom období som objavil napríklad aj kórejský Hip-hop. Dokonca som narazil aj na kórejskú formu meditácie. Niektorí z mojich známych narazili na severokórejskú hudbu a to už bolo niečo iné. Až tento rok som zistil, že hlavným bodom záujmu je kórejský národ, nie jeho filozofia, ale národ bez záujmu o náboženstvo, hoci aj kórejský Budhizmus, či kórejský Šamanizmus sú zaujímavé. Scenár s inými národmi sa zopakoval a kultúra prevládla.
<!– /wp:paragraph –>