V roku 2022 som dostal nezvyčajný nápad. Zapáčil sa mi istý hlas (neprezradím koho) a začal som konať. Bol som tak motivovaný, že som vytvoril niečo, čo vôbec nemá nič spoločné s tým hlasom. Dôležité je to, že som konečne dostal nápad.
Mohlo to byť niekedy na Jeseň 2022. Keďže som vedel, že mám niečo vytvoriť, pustil som sa do hudobných pokusov. Najprv som zbytočne experimentoval. Potom som sa rozhodol pre trochu jednoduchosti. Nahral som niečo, čo môže pripomínať tanečnú hudbu 90. rokov, potom trochu španielskej gitary, vokodér (tam som trochu improvizoval) a potom poď ho k počítaču. V tom období som holdoval balkánskemu Turbo-Folku. To je hudobný žáner populárny najmä v Srbo-chorvátskych krajinách Balkánu (Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegoviina a Čierna hora). Takže keď som si vypočul to čo som zatiaľ nahral, rozhodol som sa konať. Niečo mi hovorilo, aby som nahral niečo s príchuťou vyššie spomínaného žánru. Tu som sa rozhodol, že improvizovať už nebudem.
Tak vznikla pieseň, kde kombinujem anglický, improvizovaný a slovenský text s refrénom v Srbo-chorvátskych jazykoch. Je pravda, že som trochu pozabudol na zvukové úpravy, ale aj tak to bol zlom v mojej hudobnej tvorbe. Tú skladbu som nazval Dolce Vita, preto že presne tieto slová som spomenul po prvý raz v mojej vokodérovej improvizácii.
Značka: Hudba
Na úvod tohto príspevku chcem upozorniť, že nepodlieham ani pod spravodaje hlavného prúdu, či rôzne alternatívne spravodaje. Nie som ani liberál, ani konzervatívec. Viem ale, kde sú určité hranice. Obávam sa však, že istí ľudia zašli priďaleko.
Nepríjemná správa
Dnes som narazil na sociálnej sieti o tom, ako istí novinári na známej sociálnej sieti zašli poriadne ďaleko. Nechcem tu kopírovať celú konverzáciu. Ako spomínam vyššie, nepatrím nikam. Je krátka a odporná. Akoby to nestačilo, tohto „žrádla“ sa okamžite chytili rôzne spravodajské žumpy typu Hlavné správy. Práve preto budem reagovať bez akejkoľvek závislosti.
Kde sa podela tolerancia?
Ja sám sa venujem hudbe a vypočujem si hudbu rôznych žánrov, z rôznych krajín, od ľudí rôzneho náboženstva a presvedčenia. Na náboženstvo mám tiež svoj názor a skutočne občas stretnem ľudí, ktorí idú s Kresťanstvom až do akéhosi mentálneho postihnutia. Takíto ľudia nemajú ďaleko od Islamistov na Strednom východe, ale rozhodne kvôli takýmto ľuďom nebudem tvrdiť, že čo Kresťan, to fundamentalista, alebo nedajbože „dement“. Toto slovo som tu napísal naschvál, aby som ukázal, ako niektorí mladí ľudia rozmýšľajú. Nejde tu o to, či sú liberáli, alebo nie. Veď tí ľudia by pokojne dali hlas pri ďalších voľbách do parlamentu aj Náckom. Práve predstavitelia istých strán vehementne bojujú za Boha, za národ, za kresťanské hodnoty a vytvárajú zlé meno Kresťanstvu.
Nie ale všetci sú takí. Istá moja kamarátka, ktorá ma zoznámila s hudbou Simy Magušinovej (za slobodna Martausovej) je tiež veriaca, ale ona patrí k tým Kresťanom, ktorí vedia tolerovať a na nič sa nehrajú. Mimochodom, aj medzi alternatívcami sa tiež najdú fundamentalisti. Aj iní ľudia počúvajú hudbu Simy Magušinovej a vôbec nemusia byť „príliš veriaci“. Veď aj ja si vypočujem hudbu New age, Reggae (aj od Rastafariánov), hudbu z moslimských krajín (napríklad Sami Yusuf) a v tomto ponímaní náboženstvo ignorujem. Za to stojí aj príklad, kedy som v Chorvátsku hrával na ukulele na dovolenkách okrem chorvátskych piesní aj srbské piesne. Chorváti to vôbec neriešili a nepohoršovali sa nad tým. Aj ja som istý čas počúval rómsku (cigánsku) hudbu z Balkánu, či Maďarska a vôbec mi to nevadilo. Hudba by mala predsa búrať predsudky.
To, že niekomu sa nepáči niečo ešte neznamená, že sa musí správať, ako niekto z takzvanej internetovej zberby (ak má na to vek). Bohužiaľ, niektoré veci sa zo sociálnych sietí pretavili do našej spoločnosti aj medzi tých ľudí, ktorí vôbec nepoužívajú, prípadne nezvyknú používať sociálne siete (napríklad dôchodcovia). To je už ale úplne niečo iné. Nechápem, čo týmto ľuďom Sima Magušinová spravila? Ak si do nej rýpnu napríklad kvôli niektorým extrémistickým postojom (ak mala nejaké, o čom pochybujem), tak to by ešte šlo. Ale niekoho urážať len preto, že je „príliš veriaci“ (neškatuľkujem ľudí podľa náboženstva) je stupídne. Ja napríklad tiež nezvyknem počúvať texty s náboženskou tématikou, či sú to kresťanské, alebo moslimské texty. Mám na tieto veci svoj názor, ktorý sa možno nebude niektorým ľuďom páčiť. Cením si hlavne to, čo ľudia vytvoria a ak je to krásne, mám voči týmto veciam rešpekt a úctu. K takýmto ľuďom patrí Sima Magušinová a samozrejme aj jej hudba. Mimochodom, mám kamarátku, tiež nevidí a je Rómka. Ako náhle začala byť populárna, začali ju ľudia hejtovať. Napíšem preto Sime Magušinovej to, čo som napísal aj jej tu na blog: „Vykašlite sa na týchto ľudí, je to obyčajná zberba.“ Možno si to raz niekto prečíta. Ja si občas vypočujem piesne Simy Magušinovej a páčia sa mi. Trochu ma aj zvyknú inšpirovať pri mojej hudobnej tvorbe, aj keď samozrejme na Simu nemám. Nemôžem sa s ňou porovnávať, ale aspoň ma môže inšpirovať v mojej hudobnej tvorbe, hoci neviem hrať na gitaru, iba na klavír. V hudobnom žánri, ktorý ona tvorí je oveľa dôležitý predsalen ten text.