Kategória: Môj blog

Kategórie
Môj blog

Keď sa kradne aj v hudbe

Čo, ak je originál iný?

Všetko to začalo asi v roku 2006. Moji kamaráti si zamilovali istú arabskú pieseň. Ja som si všimol, že rôzne verzie tejto piesni boli naspievané aj v Bulharčine, či v Gréčtine. O gréckej verzii som nevedel, ale niečo mi hovorilo, že originál je grécky. Hoci som prvú verziu tejto piesni počul v libanonskej Arabčine a potom už spomínanú bulharskú cover verziu (asi 2004), čosi sa mi nepozdávalo. Akoby to nebolo arabské. V tom čase som počúval arabskú hudbu a potom o dva roky ako spomínam vyššie mi moji nevidiaci kamaráti povedia, že sa im táto pieseň páči? Moji kamaráti neboli fanúšikovia hudby rôznych krajín a národov, ako ja. Asi o štyri roky v roku 2010 som niekde objavil remix arabskej a gréckej verzie tejto piesne. Po mnohých rokoch som sa pustil do pátrania. Vysvitlo, že pieseň Poso mou leipei (čítajte Poso mu lipi) od gréckeho speváka Sotisa Volanisa upravil Fadel Shaker do Arabčiny pod názvom Ya Ghayeb, neskôr Azis do Bulharčiny a určite existujú aj iné verzie tejto piesni.

Odhalenie

„Takže, tá pieseň čo sa vám páči je pôvodne grécka.“ Povedal som kamarátov. Grécka a arabská hudba môžu mať niekedy rôzne podobnosti. Bohužiaľ video, kde bol nahratý ten remix už v istej službe nedokážem vyhľadať. V tejto dobe sa občas venujem rôznym remixom a experimentom, o tom možno budem písať inokedy. Názov skladby hovorí za všetko. Tento remix sa nazýva „Who is the robber?“ čiže „Kto je zlodejom?“. V názve ide vlastne o to, že presne toto sa môže stať, keď niekto si vypočuje, ako prvú verziu cover verziu, potom originál a nevie to zaradiť. Samozrejme u nás sa dalo rozlíšiť, čo je anglický originál a čo česká a slovenská úprava zvlášť potom, čo sme sa otvorili západu. Možno sa to dalo zistiť aj inak, preto že hudba nepozná hranice. Hudba by mala spájať, nie rozdeľovať. Čo ale, ak niektoré národy majú podobné kultúry? Grécka kultúra bola ovplivnená tureckou kultúrou počas osmanského (tureckého) panovania, potom tureckú kultúru ovplyvnila arabská či perzská kultúra a potom nevieme, čo je čo. Intuícia mi našepkala v tomto prípade dobre. Keďže som v tej dobe počúval arabskú hudbu, nechcel som si to najprv pripustiť. Môj vnútorný hlas mi ale vravel niečo iné.

Kategórie
Môj blog

Opäť podcastujem

Áno, ale prečo takto? Prečo je to textový príspevok, keďže podcastujem?

Mnoho mladých ľudí a tiež ľudia, ktorí nechcú čumieť do obrazoviek počítačov, či smartfónov zvyknú počúvať podcasty. Výhodou toho je to, že sa môžu pokojne venovať aj inej činnosti. Aj ja som tomu prepadol a občas som aj tu na Eltene podcastoval, ale stále to bol blogový podcast.

Čo sa teda mení?

Dobrá otázka. Rozhodol som sa zodvihnúť láťku vyššie a poď ho na Anchor.fm. Ten sa mi osvedčil po mnohých stránkach, ale hlavne je prístupný a mnoho ľudí sa postupne začína sťahovať s Podbeanu preč na Anchor.fm. Aspoň tak som počul, ale pravda to byť nemusí. Okrem toho existujú aj iné podcastové služby, ale Anchor.fm mi odporúčali nevidiaci. Vyskúšal som to a neľutujem to. V súčastnej dobe mám už niekoľko epizód nahratých a plánujem ďalšie. Možno budú aj série vrámci podcastu, to sa ešte uvidí.

Vysvetľuje to mnohé

Možno práve táto vec vysvetľuje mnohé, ale hlavne to, prečo som tu dlho neprispieval. Aj moje staré blogy chátrajú. Na druhej strane stále aktualizujem moju stránku so Spotify playlistami, ktorá sa nachádza na blogu Globe of music. Okrem toho pracujem aj na playlistoch pre môj ďalší blog.

Éra blogov pomaly končí. Na toto ma upozornili moji kamaráti a hoci si nevidiaci prečítajú text cez čítač obrazovky, vidiaci musia stále pozerať na svoje obrazovky a čítať text. Okrem toho keď jazdíte autom, audio kniha, či podcast sa vám zíde.

Ak ma chcete priamo nájsť, stačí kliknúť na Tanuki space podcast a hneď ste na mojom podcaste. Čo sa týka tém tohto podcastu, je jasné, že rýpnem do kadečoho. Napriek tomu ostanú v mojom podcaste stále témy, ako hudba, alebo jazyky. Možno tam nahrám aj reláciu o hre na ukulele, kto ho vie. Okrem toho som môj podcast poslal aj do rôznych katalógov s podcastmi, myslím na katalógy slovenských a českých podcastov.

Kategórie
Môj blog

Never všetkému

Včera sa stalo presne to, čo som čakal. Vravím si, „nič nové v tejto dobe“. Nepatrím k ľuďom, ktorí by chceli niekoho presviedčať. Každý každého presviedča, či tí, čo na Facebooku našli „múdrosti sveta“, alebo ľudia, ktorí berú aktuálnu situáciu vážne a okamžite sa pohoršujú, ak im niekto vyvracia pravdu a potom sa s takýmto človekom nechcú rozprávať iba kvôli tomu, že verí hoaxom, konšpiráciám a iným somarinám, ktoré neverím, že ľudia dávajú na Facebook zadarmo. Čím viac zdieľaní, lajkov, či klikov na príspevok, tým viac človek, ktorý túto vec vypustil zarobí. Pravda je taká, že oveľa málo, než čo minie na zdieľanie rôznych príspevkov (napríklad 20000 €). Samozrejme, sociálnym sieťam to nevadí, preto že z toho majú zisk.

Infodémia

Vďaka Korona kríze sa tu objavuje aj takzvaná infodémia popri pandémie, ktorú tu máme. Chápem aj tomu, že sa niekto nechce dať zaočkovať. Akceptujem aj to, že niektorí ľudia veria takzvaným „alternatívnym“ médiám a rôznym hlúpostiam.

Nebudem ľudí presviedčať, radšej nech si žijú vo svojom svete. Veľmi ma ale prekvapuje, že takéto veci zdieľajú ľudia, ktorých poznám osobne. Nečudujem sa potom, že mnoho rozumných ľudí radšej s Facebooku ide preč, napríklad na WT.social. Táto sociálna sieť je bez reklám, bez komercie a založil ju človek, ktorý založil aj veľmi dobre známu encyklopédiu Wikipédiu.

Mnoho ľudí tam písalo v Angličtine, že už nechcú byť na Facebooku. Dôvody sú rôzne, ale jeden z ních je práve ten, ktorý spomínam vyššie. To, že niečo má najviac lajkov a zdieľaní, či kliknutí ešte neznamená, že to je pravda.

Komentár s rovnakou odpoveďou

Teraz sa konečne dostanem k tomu, prečo som začal písať túto úvahu. Zdieľal som totiž článok, že už je málo lôžok v zdravotníckych zariadeniach. Na to mi niekto, koho poznám osobne napísal toto:

Never všetkému

Viem, čo ten človek zdieľa za rôzne hoaxy a somariny. Nezvyknem byť nezdvorilý, ale pravdou je, že takéto bludy ma občas začínajú dožierať. Ani ja nezdieľam toľko príspevkov, ako niektorí moji priatelia na Facebooku. Vyriešil som to jednoducho: Nezablokoval som si ich, ale len prestal sledovať to, čo zdieľajú. Veľmi ma prekvapuje aj to, keď niekto mi povie, že nemá čas, preto že pracuje a zdieľa somariny, ako na bežiacom páse. Buď ten človek nemá, čo robiť, alebo je to robot, či míňa svoje peniaze na tieto príspevky s bludmi. Na komentár, ktorým bol okomentovaný tento príspevok som zareagoval takto:

Ani ty never všetkému. 🙂

Možno tento môj odkaz ten, čo mi tento komentár napísal pochopil a som pripravený na všetko.

Hranice

Niektorí ľudia si myslia, že keď je demokracia a sloboda, môžu všetko. Aj tu platia určité hranice a sloboda jedného sa končí tam, kde začína sloboda druhého. Chcem tým upozorniť na určité hranice a ako spomínam v iných článkoch mám pocit, že ľudia začínajú zachádzať poriadne ďaleko. Dokonca sa nehanbia niekomu vyhrážať smrťou, či upálením. Táto doba bohužiaľ veľmi ukázala charakter rôznych ľudí.

Ak sa mi bude niekto vyhrážať a zájde to ďaleko, môžem zájsť ďaleko aj ja a uverejním všetko, čo o dannom človeku nájdem. Nepatrím ale medzi tých, čo sa správajú podobne, ako rôzni Trolovia a Hejteri. Aj ja som na internete robil rôzne hlúposti, ale poučil som sa a kráčam ďalej. Prekvapuje ma dokonca aj to, že istí dospelí ľudia mali tie gule zaútočiť na sociálnych sieťach na istú speváčku iba pre jej vieru.

Nepatrím už k ľuďom, ktorí veria všetkému. Všade ale existujú hranice a obávam sa, že v tejto dobe okrem zvýšených počtov rozvodov, či ľudí s depresiami tu začína upadať morálka. Kam to všetko speje?

Kategórie
Môj blog

Nenávistný útok na Simu Magušinovú: Nevedia, čo činia

Na úvod tohto príspevku chcem upozorniť, že nepodlieham ani pod spravodaje hlavného prúdu, či rôzne alternatívne spravodaje. Nie som ani liberál, ani konzervatívec. Viem ale, kde sú určité hranice. Obávam sa však, že istí ľudia zašli priďaleko.

Nepríjemná správa

Dnes som narazil na sociálnej sieti o tom, ako istí novinári na známej sociálnej sieti zašli poriadne ďaleko. Nechcem tu kopírovať celú konverzáciu. Ako spomínam vyššie, nepatrím nikam. Je krátka a odporná. Akoby to nestačilo, tohto „žrádla“ sa okamžite chytili rôzne spravodajské žumpy typu Hlavné správy. Práve preto budem reagovať bez akejkoľvek závislosti.

Kde sa podela tolerancia?

Ja sám sa venujem hudbe a vypočujem si hudbu rôznych žánrov, z rôznych krajín, od ľudí rôzneho náboženstva a presvedčenia. Na náboženstvo mám tiež svoj názor a skutočne občas stretnem ľudí, ktorí idú s Kresťanstvom až do akéhosi mentálneho postihnutia. Takíto ľudia nemajú ďaleko od Islamistov na Strednom východe, ale rozhodne kvôli takýmto ľuďom nebudem tvrdiť, že čo Kresťan, to fundamentalista, alebo nedajbože „dement“. Toto slovo som tu napísal naschvál, aby som ukázal, ako niektorí mladí ľudia rozmýšľajú. Nejde tu o to, či sú liberáli, alebo nie. Veď tí ľudia by pokojne dali hlas pri ďalších voľbách do parlamentu aj Náckom. Práve predstavitelia istých strán vehementne bojujú za Boha, za národ, za kresťanské hodnoty a vytvárajú zlé meno Kresťanstvu.
Nie ale všetci sú takí. Istá moja kamarátka, ktorá ma zoznámila s hudbou Simy Magušinovej (za slobodna Martausovej) je tiež veriaca, ale ona patrí k tým Kresťanom, ktorí vedia tolerovať a na nič sa nehrajú. Mimochodom, aj medzi alternatívcami sa tiež najdú fundamentalisti. Aj iní ľudia počúvajú hudbu Simy Magušinovej a vôbec nemusia byť „príliš veriaci“. Veď aj ja si vypočujem hudbu New age, Reggae (aj od Rastafariánov), hudbu z moslimských krajín (napríklad Sami Yusuf) a v tomto ponímaní náboženstvo ignorujem. Za to stojí aj príklad, kedy som v Chorvátsku hrával na ukulele na dovolenkách okrem chorvátskych piesní aj srbské piesne. Chorváti to vôbec neriešili a nepohoršovali sa nad tým. Aj ja som istý čas počúval rómsku (cigánsku) hudbu z Balkánu, či Maďarska a vôbec mi to nevadilo. Hudba by mala predsa búrať predsudky.
To, že niekomu sa nepáči niečo ešte neznamená, že sa musí správať, ako niekto z takzvanej internetovej zberby (ak má na to vek). Bohužiaľ, niektoré veci sa zo sociálnych sietí pretavili do našej spoločnosti aj medzi tých ľudí, ktorí vôbec nepoužívajú, prípadne nezvyknú používať sociálne siete (napríklad dôchodcovia). To je už ale úplne niečo iné. Nechápem, čo týmto ľuďom Sima Magušinová spravila? Ak si do nej rýpnu napríklad kvôli niektorým extrémistickým postojom (ak mala nejaké, o čom pochybujem), tak to by ešte šlo. Ale niekoho urážať len preto, že je „príliš veriaci“ (neškatuľkujem ľudí podľa náboženstva) je stupídne. Ja napríklad tiež nezvyknem počúvať texty s náboženskou tématikou, či sú to kresťanské, alebo moslimské texty. Mám na tieto veci svoj názor, ktorý sa možno nebude niektorým ľuďom páčiť. Cením si hlavne to, čo ľudia vytvoria a ak je to krásne, mám voči týmto veciam rešpekt a úctu. K takýmto ľuďom patrí Sima Magušinová a samozrejme aj jej hudba. Mimochodom, mám kamarátku, tiež nevidí a je Rómka. Ako náhle začala byť populárna, začali ju ľudia hejtovať. Napíšem preto Sime Magušinovej to, čo som napísal aj jej tu na blog: „Vykašlite sa na týchto ľudí, je to obyčajná zberba.“ Možno si to raz niekto prečíta. Ja si občas vypočujem piesne Simy Magušinovej a páčia sa mi. Trochu ma aj zvyknú inšpirovať pri mojej hudobnej tvorbe, aj keď samozrejme na Simu nemám. Nemôžem sa s ňou porovnávať, ale aspoň ma môže inšpirovať v mojej hudobnej tvorbe, hoci neviem hrať na gitaru, iba na klavír. V hudobnom žánri, ktorý ona tvorí je oveľa dôležitý predsalen ten text.

Kategórie
Môj blog

Meditácia a relaxácia pre nevidiacich

Chcel by som hneď na úvod upozorniť, toto je iba moja úvaha a nemusí to fungovať. Možno z vás niekto sa na tieto veci bude pozerať úplne inak a akceptujem to.

Voľakedy som sa zaujímal aj o meditáciu, či relaxáciu. Okrem toho sme niečo také mali aj v detskom tábore, ale nie je to vôbec ľahké. Opäť tu platí, že to chce čas, tréning a trpezlivosť a možno ani nie. Postupne sa pokúsim priblížiť tomuto problému. Na druhej strane je možno problém aj v tom, že som príliš aktívny a niekedy sa vôbec neviem upokojiť. Obdivujem za to mníchov v rôznych budhistických kláštoroch, ktorí to vedia.

Zatvorte oči

Jedna z vecí, ktorú omieľajú tí, ktorí sprevádzajú človeka meditáciou, alebo relaxáciou okamžite povedia túto vetu. Keď ale vôbec nevidíte, nepomôže to vôbec vám.

Mnoho nevidiacich má okrem toho poriadne zostrené zmysle vďaka tomu, že nemajú zrak. Možno aj preto nepočujúci majú taký výborný zrak kvôli tomu, že prišli o sluch, zatiaľ čo u nevidiacich to môže byť úplne opačne. Mňa napríklad môže okamžite vytrhnúť z meditácie hocičo. Chápem, že ak niekto má zatvorené oči nevidí nič.

Zvukové alternatívy ku zatvoreným očiam

Napriek tomu, že nevidiaci nevidia nič existujú rôzne alternatívy, ktoré by mohli nevidiacim pomôcť. Sú to totiž zvukové alternatívy.

zvuky prírody

Jednou z takých to alternatív môže byť počúvanie zvukov prírody. Či je to nahrávka, alebo živá príroda, zvuky prírody dokážu každého upokojiť.

Tibetské spievajúce misy

Možno ste na nich narazili v obchodoch s ezoterickým tovarom, alebo pri muzikoterapii, pri meditačnej hudbe. Ide o misy, ktoré sú vyrobené buď z istej receptúry z niekoľkých kovov, alebo z krištáľového skla.

Po zvukovej stránke je tibetská misa dobrá na upokojenie sa vtedy, ak znejú okrem hlavného tónu aj takzvané alikvotné tóny a je tam aj záznej (akási vibrácia vyskytujúca sa pri takzvaných binaurálnych tónoch).

Aj v tomto prípade existujú nahrávky tibetských spievajúcich mís. Prezradím ešte to, že ak máte viacero pravých tibetských spievajúcich mís je efekt o čosi väčší.

Atmosférové zvuky/atmosférová hudba

Takto by som mohol preložiť anglické slová, ako „ambient music“ a „ambient sounds“. Do tejto kategórie patria aj už spomínané zvuky prírody. Je to súzvuk mnohých zvukov, či už prírodných, alebo iných zvukov mesta.

Takéto zvuky vedia v hlave nevidiaceho vytvoriť akýsi obraz, akýsi celok. Ak niekto z vás hráva počítačové hry, kde vás obklopujú zvuky prírody, zvuky šeliem v prírode, zvuky lietadla, tak to je presne to, na čo myslím. Vďaka takýmto zvukom a aj obrazom intenzívnejšie prežívajú hry aj tí, čo vidia. Akurát nevidiacim stačí len ten zvuk.

Čo sa týka atmosférovej hudbe, musíme trochu vychádzať aj zo samotných zvukov. Všimnite si, či v týchto zvukoch existuje nejaký rytmus, alebo tempo. Samozrejme, neexistuje a všetko plynie tak, ako má. V prípade takejto hudby tiež nie je čas a ani tempo dôležité. Čím pomalšie a čím menej akordov, tým lepšie.

Biely šum

Tak a teraz vec, ktorá si vyžaduje aj trochu toho experimentovania, pokiaľ pracujete so zvukom. Nahrávky samozrejme s meditačným bielym šumom existujú, ale niekedy treba trochu experimentovať.

Biely šum patrí medzi tzv. šumy, pri ktorých sú frekvencie čisto náhodné. Bohužiaľ, nedokážem to vysvetliť po matematickej stránke.

Prezradím ale to, že pokiaľ cez niektoré programy vygenerujete biely šum, doporučujem vám použiť rôzne zvukové filtre, aby ste odstránili určité frekvencie z šumu, ktoré tam nemajú čo robiť. Samozrejme, treba sa trochu s tým pohrať. Okrem bieleho šumu existuje aj ružový, či hnedastý šum, ale najčistejší je už spomínaný biely šum. Môžete vygenerovať niekoľko bielych šumov naraz, vyfiltrovať frekvencie a spojiť to do jedného zvuku.

Na záver

Určite existujú aj iné metódy pre nevidiacich, ako meditovať, relaxovať, či sa uvoľniť. Niektorí ľudia meditujú napríklad pri bežných „rutinách“, niekto napríklad pri improvizovaní na hudobnom nástroji. Keď sme už pri tom, pokiaľ niekto z vás počúva indickú klasickú hudbu skúste sa zamyslieť nad tým, prečo je taká krásna a meditatívna.

Kategórie
Môj blog Uncategorized

Mňa nikto nepresvedčí

Internet a bohužiaľ, nie len internet sa hemží kadejakými hlúposťami, konšpiráciami, hoaxmi a „múdrymi“ ľuďmi. Bohužiaľ, mnohým z týchto hlúpostí veria aj moji kamaráti, ktorí vôbec nemusia prisedieť pri internete hodiny, nehovoriac o sociálnych sieťach.

Nechodím na Facebook, ale….

Existuje určitá skupina ľudí, ktorá tvrdí, že nechodí na Facebook. Poznám ľudí, čo skutočne nechodia na Facebook, ani nič bez overenia nezdieľajú. Veľmi ma ale zaráža, keď niekto povie, že na Facebook a iné internetové hlúposti nemá čas a pri tom zdieľa rôzne hlúposti bez overenia. Chápem, že sme sa ocitli v zúfalej situácii, ale zdieľanie rôznych „šarlátovín“ a iných lekárskych nezmyslov je v tejto dobe veľmi nebezpečné.

Začipujú vás

Ak na túto hlúposť narážam na internete a zdieľajú ju ľudia, ktorí tomu skutočne veria a poznám ich osobne, veľmi ma to zaráža. Napriek tomu, že ich názory si zvyknem vypočuť a zväčša ich nekomentujem, táto správa je pre mňa smiešna. Tak aby ste vedeli, mám v sebe dve dávky vakcíny proti Kovidu. Aká to bola látka, nemusím prezradiť. Doteraz som si nevšimol, že by niekto ovládal moju činnosť a všetko to, čo robím niekde spoza Atlantiku, napríklad pán S. Ako je to možné? Ako je možné to, že nikto nezačal byť ovládaný a nie sú tí ľudia už v Spojených štátoch? Ak niekto je zo Slovákov v Spojených štátoch, tak je to rovnaký dôvod, ako keď je niekto zo Slovákov v Nemecku, Rakúsku, alebo Francúzsku. Ľudia radšej odchádzajú, hoci nie sme na tom tak zle, ako Afganistan. Na druhej strane ľudia radšej budú zarábať peniaze niekde úplne inde, preto že v našej krajine (možno aj inde) je veľká skupina ľudí, ktorá ak sa niekto má lepšie, než ten druhý je ho schopná „ukameňovať“. Určite sa to netýka Slovenska.

Vyhladenie národa, alebo rasy

Áno, aj s takýmito argumentmi sa stretávam, a nie iba u nás. Áno, nie len v krajinách bývalého východného bloku sa šíria takéto hlúposti. Tieto hlúposti sa totiž začínajú objavovať aj v krajine, kde sa v 20. storočí istý čas začali šíriť podobné myšlienky o tom, že iné rasy sú menejcenné a že chcú „čistú rasu“ zničiť, napríklad Židia.

Ak ste pozorne čítali túto moju úvahu od začiatku, určite ste si všimli spomenutie pána S. Aj on je Žid a toto všetko prispelo k tomu, že v Rakúsku stúpol počet antisemitských útokov. Na Slovensku, určite aj inde sa začínajú objavovať názory, že očkovaním sa má zničiť slovenský národ (v prípade Slovenska). Nuž neviem, ako k takýmto bludom dospeli ľudia, o ktorých by som to ani nebol čakal. Nenazval by som to „sedliacký rozum“, ale oveľa radšej by som použil výrok istého „kapitána“ „Ľudia otupejeviajú“.

Vygumovanosť vďaka internetu?

Tak a teraz pekne naostro: Niektorí ľudia argumentujú, že na vine je internet, smartfóny a iné hlúposti. Ak argumentujú takto na ľudí, ktorí majú rozum, tak je to stupídne. Ak ale narážajú na to, že mnoho z tých, čo zdieľajú konšpirácie vysedávajú pri internete, poriadne sa mýlia. Niektorí ľudia ani nemusia byť zaregistrovaní na Facebooku a veria rečiam „jedna pani povedala“. Určitá skupina naozaj klikne na kadečo, čo sa objaví na sociálnych sieťach a potom sa im objavuje presne to, na čo klikajú. Platí to aj pre Youtube, ako aj iné internetové stránky.

Za niektoré príspevky si dávajú ľudia platiť. Nemusia byť platení ani Amerikou, ani Ruskom. Niekedy im postačí vlastná kreditná karta a tešme sa z toho, koľko máme lajkov a pozretí.

Slová, ako zbraň

To, čo spomínam vyššie je výsledok toho, že slová sú veľmi silnou zbraňou. Toto nie je môj objav, toto je holá skutočnosť. Ak je niečo napísané tak, aby to druhého utvrdilo v jeho myšlienkach, vtedy slová predstavujú pascu. Niektoré články rôznych internetových stránok sú napísané tak, že to znie, ako hoax, alebo propaganda. V zápätí stránky je ale napísané, že táto stránka slúži, ako satira. Niektorí ľudia, ktorí našťastie vedia rozmýšľať hneď vedia, že ide napríklad o paródiu na rôzne hoaxy.

Aj polícia to začína riešiť

Áno, tá polícia, ktorej aj dnes niektorí ľudia rôzne nadávajú, napríklad aj do Gestapa je zapojená do týchto vecí, preto že internetom niekedy kolujú také bludy, ako napríklad o limuzínach, ktoré unášajú deti. Určité veci je treba preveriť, potom zdieľať.

Nebol som výnimkou

Aj ja som veril na rôzne konšpirácie. Pred mnohými rokmi som cítil, že potrebujem zmenu. Neskôr som pochopil, že niektoré veci sa už začínajú vymykať zdravému rozumu a začal som byť viacej skeptickejší voči rôznym somarinám, ktoré sa šíria sociálnymi sieťami.

Niekedy si z takýchto hlúpostí treba spraviť žart. Na druhej strane všetko má svoje hranice. Toto nepíšem iba tak a verte mi, niekedy mi to pripadá, akoby som mal voziť drevo do lesa. Nanešťastie dosť ľudí sa oháňa demokraciou, ale netreba zabúdať, že moja sloboda sa končí tam, kde začína sloboda druhého.

V určitých veciach ma nikto nepresvedčí. Jedno z mojich mott je: „Ak nevyskúšam, tak neviem.“ Nie vždy sa to dá uplatniť, no pri určitých veciach áno. Tým ale nechcem zobrať iným ich presvedčenia. Nech si ich ľudia majú.

Kategórie
Môj blog Uncategorized

Inkluzívny filmový festival a koncert v tme: Akoby opäť niečo vo mne ožilo

Pred dvomi rokmi som sa rozhodol, že budem študovať masáže a že hudbe dám na chvíľu pokoj. Sľuby sa sľubujú, ale:

Kino Úsmev, ako aj občianske združenie Usmej sa na mňa sa rozhodli, že zorganizujú niečo, aby obyčajným ľuďom priblížili život ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Oslovenie

Občianske združenie Usmej sa na mňa ma oslovilo, aby som vystúpil na koncerte v tme spolu s Petrom Tomim. Na niečom podobnom, čo tiež organizovalo to isté občianske združenie som už vystupoval. Na obidvoch týchto akciách boli ako aj moja mama, tak aj niektorí moji kamaráti. Tí všetci ma podporovali vo všetkých mojich nápadoch. Najprv som s týmto nápadom váhal, ale nakoniec som sa rozhodol. Toto podujatie sa uskutočnilo 15. 7 až 18. 7. 2021 a ako ďalší spoluorganizátor bolo Kino Úsmev.

Ešte pred koncertom som si nahral nahrávku spolu s nástrojmi aby som približne vedel, koľko by moje vystúpenie trvalo. Mimochodom, s Petrom Tomim sa poznám od čias, kedy som začal študovať na konzervatóriu.

Minulý rok, keď udrel Koronavírus som si zaumienil, že masáže budú mojim hlavným povolaním. Plánoval som hudbu odsunúť na vedľajšiu koľaj, ale boli tu aj trochu iné osobné dôvody, o ktorých tu písať nebudem. Keď som celý koncert odprezentoval pred Dagmar Kočiovou u mňa doma, súhlasila s týmto vystúpením. Okrem toho bol som rád, že stretnem sa po dlhej dobe s Petrom Tomim.

Mal by si sa tomu venovať ďalej

Môj kamarát, ktorý študuje na tej istej škole, kde som študoval aj ja mi radil, aby som sa hudbe venoval aj naďalej. Obidvaja sa síce zaujímame o masáže, ale o hudbu sa hlavne zaujímam ja. Aj môj kamarát bol na tom koncerte.

Viete si predstaviť úplnú miestnosť bez svetla? Nuž, ja s tým nemám problém, ale tí, čo vidia mali veľké problémy. Predstavte si, ako vidiaci po tme si rozbaľovali jedlo, alebo skúšali si otvoriť krabičkový džús.

Po koncerte bola beseda o tom, ako by ľudia mohli vylepšiť podmienky vnímania kultúry pre postihnutých. Moja mama, ani môj kamarát nič nevedeli a prešli celú hlavnú ulicu z jednej strany na druhú. Nakoniec ma našli. Je pravda, že mi volali, ale práve prebiehala debata a nemohol som im zodvihnúť mobil.

Musím to splniť

Najzaujímavejší bol deň, kedy sa ten koncert vysielal. Každému som o tom povedal a sľúbil som, že im ten koncert tajne nahrám. Čo čert nechcel, zlihala mi technika. Tak som sa rozhodol, že sa spojím s rádiom Regina Východ, kde sa to vysielalo. Keďže ma tam niektorí ľudia poznajú, všetko prebehlo bez problémov a asi o týždeň bola relácia v archíve RTVS. Pre tých, ktorí rozumejú po Slovensky si ho môžete vypočuť. Pokiaľ ste napríklad z Poľska, možno niečomu porozumiete.

Prezradím, že som tam hral na hudobné nástroje, ako Didgeridoo, drumbľu a zároveň som tam spieval alikvótny spev. Samozrejme, bolo toho ešte viac.

Kategórie
Môj blog

Zomrel Vlastimil Marek, člen hnutia New age a duchovný učiteľ

Pôvodný článok bol uverejnený 7. Apríla 2021 na mojom hlavnom blogu.
Na úvod by som chcel upozorniť všetkých fundamentalistov a ľudí, ktorí sa hrajú na Kresťanov, aby sa zdržali hlúpych a urážlivých komentárov. Platí to aj pre takzvanú internetovú zberbu, ktorá vie len útočiť na názory iných a nevie diskutovať. Čo sa týka tolerantných Kresťanov, radšej si to iba prečítajte.
Smutná správa trochu oneskorene
Dnes som si len tak náhodou otvoril blog duchovného učiteľa Vlastimila Marka a hneď ma zaujal prvý článok. Tušil som podľa posledných článkov, že už nebude dlho žiť. Pre istotu som si bol overiť moje tušenie na Wikipédii a nemýlil som sa. Vlastimil Marek zomrel 16. Marca 2021.
Ako som sa o ňom dozvedel?
Istá pani, ktorá hrala na rôzne perkusie mi niečo o ňom vravela a tiež o jeho knihách, ktoré napísal. Dokonca aj istý profesor z konzervatória mi tiež jeho knihy odporúčal, ale upozornil ma na to, že je členom New age. Na toto hnutie mám tiež vlastný názor, ale o tom som už niečo na mojom blogu písal. Veľmi ma prekvapilo to, čo bolo v knihách od Vlastimila Mareka napísané. V niečom mal pravdu, ale v niečom nie.
Cesta za inou hudbou
“Aký je rozdieľ medzi vrabcom a slávikom?
Žiaden. Vrabec je slávik, ktorý vyštudoval konzervatórium.”
V niečom to bola pravda, ale v niečom nie. Mnoho hudobníkov z rôznych etnických skupín nemajú žiadne umelecké stredoškolské hudobné vzdelanie. V Indii sa dlhú dobu noty nezapisovali. Až v minulom storočí sa niektoré Rágy a Tály začali zapisovať do nôt. Indické Rágy a Tály boli vytvorené tak, aby sa mohla prejaviť tvorivosť interpreta. Svoje o tom by vedela povedať aj Jarmila Vlčková. Pozor, Jarmila Vlčková nie je členom žiadneho hnutia. Keby aj bola, už som na tomto blogu naznačoval, že v hudbe ani v iných veciach nechcem odlišovať ľudí podľa náboženstva a že niektorí z arabských spevákov, ktorých hudbu som počúval boli Kresťania. Ak má niekto iný názor na nejakú vec, nech ho vie racionálne odôvodniť. Napriek tomu ani kritika nie je zlá a občas pomáha aj výber určitých myšlienok niektorých ľudí, ale nie všetko.
Správne porodení ľudia
Vlastimil Marek patril k ľuďom, ktorí propagovali myšlienky takzvaných správnych pôrodoch. Možno aj kvôli tomu ho kritizujú niektorí zenoví majstri. Istý zenový majster, s ktorým som sa osobne stretol a ktorého som sa pýtal aj na New age a Vlastimila Mareka (tiež vyučoval Zen) mi povedal svoj názor na Vlastimila Mareka. Čo sa týka toho zenového majstra, už nežije. V názore, ktorý mi povedal o Vlastimilovi Marekovi zaznelo aj toto: “V súčasnosti vraví rôzne čudné veci o pôrodoch, ktoré sú veľmi čudné.” Asi takto tá kritika na Vlastimila Mareka znie. Aj ja som si o jeho názoroch o správnych a nesprávnych pôrodoch začal myslieť svoje. Tieto myšlienky som z jeho názorov okamžite vyhodil preč a ponechal som si v tej dobe množstvo myšlienok o hudbe, ktoré šíril na svojom blogu a občas aj o Zene.
Opustenie od jeho článkov
Ako som začal prichádzať na to, čo je vlastne ezoterika, prestával som sa zaujímať aj o články Vlastimila Mareka. Čo sa týka ostatných náboženstiev a duchovných smerov, aj na tie mám svoj vlastný názor a radšej som si ponechal len určité myšlienky. Veď hudbu New age nepočúvajú iba členovia hnutia New age, ale aj ľudia, ktorí sa chcú upokojiť, či meditovať. Je to niečo také, akoby som vyhlásil, že každý kto počúva Reggae, húli trávu. Alebo každý, kto počúva arabskú hudbu je Arab, Moslim alebo nebodaj terorista. Sú to opäť rôzne asociácie, ktoré sa snažím ignorovať a takéto názory, ktoré spomínam vyššie zvyknú občas vytvárať rôzne predsudky.
Snažil sa, ale….
Nie každý je otvorený novým myšlienkam. Nie každý vie prijať názory toho druhého. Nie každý vie tolerovať vyznanie druhého človeka. Každý má rád inú hudbu, či iné názory. Ľudia sú otvorení radšej materiálnym, než spirituálnym veciam.
Podarilo sa….
Do Českej republiky a Slovenska za časov totality priniesol nové myšlienky. Predstavil nám inú hudbu. Vďaka nemu poznáme hudobné nástroje, ako tibetské spievajúce misy, Didgeridoo, Djembe a mnohé iné hudobné nástroje. Vďaka Vlastimilovi Markovi poznáme umenie alikvotného spevu, indickú klasickú hudbu, hudbu New age, ako aj niečo o tomto hnutí.

Kategórie
Môj blog

Meliško už aj, ako podcast

Ladislav Meliško, občas aj jeho manželka Etela Melišková sú veľmi dobre známi svojim humorom, zvlášť prvý z nich. Práve preto som tento článok nazval tak, ako sa volá tento podcast a tiež priezvisko toho človeka.
Humor?
Naschvál som tu použil tento otáznik. Chápem, že dnešný humor dosť často obsahuje nadávky, prípadne je to humor 18+. Oveľa radšej mám humor buď v nárečí, alebo s prízvukom. Jedná sa tu o môj osobný názor a chápem, že asi s ním nebude veľa ľudí súhlasiť. Tolerujem to, ale hranice sú aj tu.
Ak sa v istých videách vyskytujú výlevy istého zúrivého pána s množstvom nadávok a video je “vtipné” iba vďaka týmto nadávkam (aj tak len pre určitú skupinu ľudí), považujem to za niečo, čo by som nemohol nazvať humorom. Predpokladajme, že ktosi si nahral tieto domáce hádky a prezentuje to, ako humor. Na jednej strane je naozaj vtipné, ako dokážu niektorí ľudia, ktorí majú nervy pospájať vety s tými najsprostejšími slovami tak, že až je to smiešne. Meliško nie je jediný, kto sa takto na internete zviditeľnil. Príkladom takéhoto zviditeľňovania sa je istý nahnevaný zákazník, ktorý volal na Antik.
Kto sa na takomto humore zvykne zabávať?
Poznám zopár ľudí, ktorí považujú tieto nahrávky za “mimoriadne vtipné”. Väčšina z týchto ľudí boli úbohí primitívi, ktorí nedokázali celkom nič. Takíto primitívovia zvyknú byť časťou takzvanej internetovej zberby, ktorá nevie diskutovať, píše mnoho negatívnych komentárov a šíria dezinformácie, alebo píšu na svojich blogoch rôzne hlúposti. Poznám totiž istého človeka, ktorí má rád Meliška, bloguje a jeho blog je plný stupídnych článkov, kde o vulgarizmy nie je núdza. Dosť ma zaráža, že množstvo takých ľudí nemá 15 rokov a nie sú mentálne retardovaní. Mnohí z nich sú v mojom veku a pri niektorých ma prekvapuje, že takéto hlúposti zdieľajú.
Musíme trochu dospieť
Teraz si idem trochu podpáliť polená pod mojimi nohami. Aj ja som tieto videá počúval. To, ako boli vety s týmito vulgarizmami pospájané bolo pre mňa vtedy veľmi smiešne. Neskôr som si ale uvedomil, že takéto zábavné nahrávky môže nahrať iba hlupák a nikto iný.

Kategórie
Môj blog

Jazyky podľa počtu hovoriacich: Môže byť jeden z nich v budúcnosti nový svetový jazyk?

Na mojom blogu som minulý rok uverejnil článok o svetových jazykoch. Rozhodol som sa na túto otázku nadviazať v tomto článku. Ako zdroje som si zobral anglickú Wikipédiu a aj na základe toho, čo som sa dočítal o rôznych jazykoch, ako aj istého Youtube kanálu som zhrnul v tomto článku všetko, čo som sa dozvedel. Veľká vďaka za to patrí Youtube kanálu Langfocus, ktorý je v Angličtine a je o rôznych jazykoch sveta. Do úvahy som zobral 10 najpoužívanejšich jazykov podľa počtu rodených hovoriacich a tiež 10 najpoužívanejšich jazykov podľa počtu hovoriacich, ktorý zahŕňa používanie jazyka, ako druhého jazyka, v ktorom ľudia hovoria (napríklad Angličtinou hovoria aj v krajinách, kde môže byť množstvo jazykov, ako dorozumievací jazyk, takzvaná Lingua Franca).

10 jazykov podľa počtu rodených hovoriacich

1. Mandarínčina

Mandarínčina patrí medzi najrozšírenejšie jazyky podľa počtu rodených hovoriacich. Nie je to nič neobvyklé. Veď Čína je krajina s najväčším počtom obyvateľom na celom svete. Existujú v tejto krajine aj iné čínske jazyky. Tie združuje čínske písmo. Práve kvôli tomu pridávajú Číňania do svojich filmov titulky v čínskych znakoch.

2. Španielčina

Španielčina sa najprv používala v samotnom Španielsku. Vznikla z dialektu Latinčiny, ktorý sa používal na území Hispánie v časoch, keď tomuto územiu vládli Rimania. Aj Baskičtina zanechala na európskej Španielčine stopu. Okrem toho netreba zabúdať aj na arabských dobyvateľov Španielska, takže Španielčina obsahuje aj slová z Arabčiny.

Neskôr začala Španielčina expandovať aj do Nového sveta a tak sa začala Španielčina používať v krajinách, ako je napríklad Mexiko, Kuba, či v Spojených štátoch. Spojené štáty tu nespomínam náhodou. Španielčina je tam totiž druhým najpoužívanejším jazykom po Angličtine a v niektorých štátoch má štatút druhého oficiálneho jazyka. V Latinskej Amerike už nenájdeme v Španielčine baskický vplyv.

3. Angličtina

Angličtina, ako jazyk vznikla v Spojenom kráľovstve. Neskôr po rôznych expanziách za oceánom sa používa v Austrálii, na Novom Zélande, v bývalých kolóniách, ale hlavne v Spojených štátoch. Práve tam je najväčší počet anglicky rodených hovoriacich.

4. Hindčina

Hindčina je jeden z mnohých oficiálnych jazykov Indie. Používa sa najmä v severnej Indii a tiež v indickej vláde. Okrem nej existuje podobný jazyk Urdčina, ktorá sa od Hindčiny v mnohom odlišuje, hoci tieto jazyky sú si príbuzné asi tak, ako Čeština a Slovenčina. Hindčina totiž používa oveľa viac slov zo Sanskritu, než Urdčina. Urdčina používa namiesto toho slová, ktoré majú pôvod v Arabčine a Perzštine. Hindčina používa písmo Dévanágarí, pri čom Urdčina používa arabské písmo. Treba ešte dodať, že Hindčina vznikla z jedného z Prakritov, pri čom Prakrity sú dialekty Sanskritu podobne, ako v rímskych provinciách sa používali rôzne dialekty Latinčiny.

5. Bengálčina

Bengálčinou sa dohovoríte na území Bengálska. To zahŕňa štát v Indii Západné Bengálsko a Bangladéš ((Východné Bengálsko). Bengálci patria medzi najpočetnejšie etnikum v Indii a mimochodom aj Bengálcom okrem Číňanom vďačíme za pyrotechniku, konkrétne za bengálsky oheň.

6. Portugalčina

Portugalčina sa tiež zrodila v Európe a podobne, ako Španielčina aj Portugalčina vznikla z takzvanej Ľudovej Latinčiny. Patrí rovnako, ako Španielčina medzi Románske jazyky, ale na rozdiel od Španielčiny existuje množstvo krajín v každom kúte sveta, kde sa Portugalčina používa. Španielčina síce zabrala celú Latinskú Ameriku, ale Portugalčinou sa dohovoríte v najväčšom štáte Latinskej Ameriky v Brazílii. Práve Brazília patrí medzi krajiny s najväčším počtom Portugalsky rodených hovoriacich.

7. Ruština

Rusko patrí taktiež krajiny s veľkým počtom hovoriacich. Okrem toho Rusi žijú aj v iných bývalých krajinách Sovietskeho zväzu, ako etnickí Rusi. Niektorí z nich sa zaraďujú medzi národy, ktoré v krajine, kde žije ruské etnikum žijú. Pokojne môžete nájsť na Ukrajine Ukrajincov, ktorí ovládajú len Ruštinu.

8. Japončina

Jazyk krajiny vychádzajúceho slnka používajú nie len Japonci v Japonsku, ale aj v iných krajinách sveta, ako napríklad komunita Japoncov v Brazílii. Voľakedy sa Japončinou dalo dohovoriť aj v bývalých kolóniách Japonska. Po druhej svetovej vojne, ktorú Japonsko prehralo sa Japonci opäť stiahli na svoje ostrovy.

9. Západná Pandžábčina

Tento dialekt Pandžábčiny sa používa v Pakistane. Pandžábci sa nachádzajú okrem Pakistanu aj v neďalekej Indii. Napriek tomu Pakistan má najpočetnejšiu pandžábsku menšinu.

10 Maráthčina

V oblasti Indického subkontinentu ešte trochu ostaneme. Maráthčina sa totiž používa v Indii a to v štáte Maháraštra. Je to jeden z najstarších jazykov Indie, jazykom Bombaja, či mesta vzdelaných Pune. Podobne, ako Bengálčina, Pandžábčina, či Hindčina aj Maráthčina vznikla z Prakritov. Keď som si Maráthčinu vypočul v praxi všimol som si, že obsahuje veľa slov z dravidských jazykov, ako napríklad Kannadčina, či Tamilčina.

10 jazykov podľa počtu celkových hovoriacich

Niekedy nie je dôležité to, či človek, ktorý vraví nejakým jazykom je rodený hovoriaci. Preto treba do úvahy zobrať aj počet hovoriacich jazykom, ako jeho druhým jazykom, ktorý sa naučil napríklad v škole, či popri svojmu národnému jazyku. Dobrým príkladom je Indonézia, kde existuje množstvo etník a teda aj jazykov. V bývalých britských, či francúzskych kolóniách sa používajú jazyky kolonizátorov kvôli tomu, že v týchto krajinách existuje množstvo etník, ako sami zistíte.

1. Angličtina

Ak vás táto skutočnosť prekvapila, nemala vás, prečo prekvapiť. Angličtina sa používa, ako jazyk medzinárodného obchodu, letectva, IT technológii aj u nás už veľmi dlho. Okrem toho keď si dáte otázku, kto mal najviac kolónii vo svete, či Francúzi, alebo Briti je jasná odpoveď, kto najviac kolonizoval tento svet.
Angličtina sa používa aj v krajinách, ako dorozumievací jazyk medzi rôznymi etnikami (napríklad Nigéria), či ako obchodný jazyk (napríklad India). Keď som občas zavítal na nejakú indickú internetovú stránku bol som prekvapený, že je celá v Angličtine a nie v Hindčine, alebo Tamilčine.

2. Mandarínčina

Mandarínčina je oficiálnym jazykom celej Číny, ako aj Taiwanu. Keďže je to oficiálny jazyk celej Číny je pochopiteľné, že ľudia by mali ju ovládať, ako druhý najpoužívanejší jazyk. Určite aj tí, čo hovoria Kantónčinou v ČĽR ovládajú aj Mandarínčinu, alebo aspoň niečo z nej.

Keď tu už spomínam Čínštinu a v predchádzajucom zozname jazykov som spomenul čínske písmo skúste si domyslieť, ako Chubilaj-chán komunikoval s japonským cisárom. Áno, písali si čínskymi znakmi, ktoré dodnes sa používajú aj v Japončine.

Čínske znaky sa okrem toho používali aj v Kórejčine a Vietnamčine. Dnes používa Kórejčina svoje vlastné písmo Hangul a Vietnamčina modifikovanú Latinku.

3. Hindčina

Hindčina nie je jazykom samostatného národa. Hindčinou môžu vravieť Gudžaráti, Pandžábci, ako aj iné etniká v oblasti, kde sa Hindčina používa. Okrem toho sa špeciálne upravovaná Hindčina používa aj v indických filmoch. Ide o modifikovanú Hindčinu, aby jej porozumeli aj Pandžábci, či tí, čo ovládajú Urdčinu.

4. Španielčina

Aj v španielsky hovoriacich krajinách existuje množstvo etník. Či je to Španielsko, alebo krajiny Latinskej Ameriky, kde aj pôvodní obyvatelia môžu tvoriť väčšinu sa zvyknú používať aj iné jazyky. Je už dávno po španielskych kolóniách a tak napríklad v Mexiku, Bolívii, či Peru môžu byť oficiálnymi jazykmi aj jazyky pôvodných obyvateľov.

5. Francúzština

Aj tento jazyk, ako Španielčina, či Portugalčina patrí medzi Románske jazyky. Vznikol z keltských jazykov a hovorovej Latinčiny v rímskej provincii Gália, neskôr na toto územie zavítali germánski Frankovia a postupom času vznikla z Franskej ríši Francúzsko.

Francúzštinou sa nevraví iba vo Francúzsku, ale tiež v bývalých francúzskych kolóniách, kde môže mať Francúzština také postavenie, aké má Angličtina, čiže dorozumievací celosvetový jazyk. V mnohých týchto krajinách sa ale postupne od Francúzštiny opúšťa a Angličtina sa začína dostávať do popredia.

6. Štandardná Arabčina

Štandardná Arabčina je variantom Arabčiny, ktorá vznikla z klasickej Arabčiny, v ktorej bola napísaná kniha islamu Korán. Používa sa v novinách, či na internete, ale je tu jeden problém.

Možno ste si všimli, že Arabčina nebola uvedená v prvej desiatke, hoci Arabi sú druhým najpočetnejším národom po Číňanoch. Aj Číňania používajú množstvo jazykov, ako píšem vyššie a v prípade Arabčiny platí to isté. Niekedy sa tieto varianty Arabčiny nazývajú aj jazyky. Ak chcete vedieť, ktorá z krajín Arabskej ligy, ktorá združuje všetky arabské štáty má najväčší počet hovoriacich je to práve Egypt. Je preto pochopiteľné, že egyptská Arabčina je najrozšírenejším arabským jazykom. Napriek tomu Arabčina patrí medzi najrozšírenejšie jazyky aj z toho dôvodu, že Islam je jedno z najväčších náboženstiev sveta.

7. Bengálčina

Bengálčine sa venujem vyššie v prvej desiatke.

8. Ruština

Aj keď sa Ruštine venujem vyššie, netreba zabúdať na skutočnosť, že Ruština slúžila, ako dorozumievací jazyk v bývalom východnom bloku. Dnes jej postavenie postupne nadobudla Angličtina aj v krajinách bývalého východného bloku, čiže aj na Slovensku a v Českej republike.

9. Portugalčina

Portugalčina sa používa, ako oficiálny jazyk v mnohých afrických štátoch. Okrem toho aj v Brazílii rozličné domorodé skupiny musia Portugalčinu ovládať.

10. Indonézština

Indonézština je štandardný dialekt Malajčiny, ktorá sa používa v indonézskom súostroví. Malajčina je oficiálnym jazykom v Bruneji, Singapure, či Malajzii. V Indonézii sa indonézska Malajčina nazýva Indonézština a používajú ju rôzne etniká na dorozumievanie sa.

Dodatok

Na to, aby nejaký jazyk mohol byť svetovým jazykom musí spĺňať tieto kritériá:

  • Musí mať veľký počet nie len rodených hovoriacich, ale aj ľudí, ktorí ho používajú, ako svoj druhý jazyk.
  • Musíme brať do úvahy aj geografické rozmedzie danného jazyka.
  • Jazyk by sa mal používať v rôznych medzinárodných organizáciách, či pri diplomatických vzťahoch tak, ako sa voľakedy používala Gréčtina, Perzština, Latinčina, alebo Francúzština.

EltenLink