Kategórie
Môj blog

Keď sa kradne aj v hudbe

Alebo o tom, ako hľadáme to pravé a falošné v hudbe, keď je to nemožné.

Čo, ak je originál iný?

Všetko to začalo asi v roku 2006. Moji kamaráti si zamilovali istú arabskú pieseň. Ja som si všimol, že rôzne verzie tejto piesni boli naspievané aj v Bulharčine, či v Gréčtine. O gréckej verzii som nevedel, ale niečo mi hovorilo, že originál je grécky. Hoci som prvú verziu tejto piesni počul v libanonskej Arabčine a potom už spomínanú bulharskú cover verziu (asi 2004), čosi sa mi nepozdávalo. Akoby to nebolo arabské. V tom čase som počúval arabskú hudbu a potom o dva roky ako spomínam vyššie mi moji nevidiaci kamaráti povedia, že sa im táto pieseň páči? Moji kamaráti neboli fanúšikovia hudby rôznych krajín a národov, ako ja. Asi o štyri roky v roku 2010 som niekde objavil remix arabskej a gréckej verzie tejto piesne. Po mnohých rokoch som sa pustil do pátrania. Vysvitlo, že pieseň Poso mou leipei (čítajte Poso mu lipi) od gréckeho speváka Sotisa Volanisa upravil Fadel Shaker do Arabčiny pod názvom Ya Ghayeb, neskôr Azis do Bulharčiny a určite existujú aj iné verzie tejto piesni.

Odhalenie

„Takže, tá pieseň čo sa vám páči je pôvodne grécka.“ Povedal som kamarátov. Grécka a arabská hudba môžu mať niekedy rôzne podobnosti. Bohužiaľ video, kde bol nahratý ten remix už v istej službe nedokážem vyhľadať. V tejto dobe sa občas venujem rôznym remixom a experimentom, o tom možno budem písať inokedy. Názov skladby hovorí za všetko. Tento remix sa nazýva „Who is the robber?“ čiže „Kto je zlodejom?“. V názve ide vlastne o to, že presne toto sa môže stať, keď niekto si vypočuje, ako prvú verziu cover verziu, potom originál a nevie to zaradiť. Samozrejme u nás sa dalo rozlíšiť, čo je anglický originál a čo česká a slovenská úprava zvlášť potom, čo sme sa otvorili západu. Možno sa to dalo zistiť aj inak, preto že hudba nepozná hranice. Hudba by mala spájať, nie rozdeľovať. Čo ale, ak niektoré národy majú podobné kultúry? Grécka kultúra bola ovplivnená tureckou kultúrou počas osmanského (tureckého) panovania, potom tureckú kultúru ovplyvnila arabská či perzská kultúra a potom nevieme, čo je čo. Intuícia mi našepkala v tomto prípade dobre. Keďže som v tej dobe počúval arabskú hudbu, nechcel som si to najprv pripustiť. Môj vnútorný hlas mi ale vravel niečo iné.

Jedna odpoveď na “Keď sa kradne aj v hudbe”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

EltenLink