V roku 2022 som dostal nezvyčajný nápad. Zapáčil sa mi istý hlas (neprezradím koho) a začal som konať. Bol som tak motivovaný, že som vytvoril niečo, čo vôbec nemá nič spoločné s tým hlasom. Dôležité je to, že som konečne dostal nápad.
Mohlo to byť niekedy na Jeseň 2022. Keďže som vedel, že mám niečo vytvoriť, pustil som sa do hudobných pokusov. Najprv som zbytočne experimentoval. Potom som sa rozhodol pre trochu jednoduchosti. Nahral som niečo, čo môže pripomínať tanečnú hudbu 90. rokov, potom trochu španielskej gitary, vokodér (tam som trochu improvizoval) a potom poď ho k počítaču. V tom období som holdoval balkánskemu Turbo-Folku. To je hudobný žáner populárny najmä v Srbo-chorvátskych krajinách Balkánu (Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegoviina a Čierna hora). Takže keď som si vypočul to čo som zatiaľ nahral, rozhodol som sa konať. Niečo mi hovorilo, aby som nahral niečo s príchuťou vyššie spomínaného žánru. Tu som sa rozhodol, že improvizovať už nebudem.
Tak vznikla pieseň, kde kombinujem anglický, improvizovaný a slovenský text s refrénom v Srbo-chorvátskych jazykoch. Je pravda, že som trochu pozabudol na zvukové úpravy, ale aj tak to bol zlom v mojej hudobnej tvorbe. Tú skladbu som nazval Dolce Vita, preto že presne tieto slová som spomenul po prvý raz v mojej vokodérovej improvizácii.
Mesiac: jún 2024
Kategórie
Keď sa kradne aj v hudbe
Čo, ak je originál iný?
Všetko to začalo asi v roku 2006. Moji kamaráti si zamilovali istú arabskú pieseň. Ja som si všimol, že rôzne verzie tejto piesni boli naspievané aj v Bulharčine, či v Gréčtine. O gréckej verzii som nevedel, ale niečo mi hovorilo, že originál je grécky. Hoci som prvú verziu tejto piesni počul v libanonskej Arabčine a potom už spomínanú bulharskú cover verziu (asi 2004), čosi sa mi nepozdávalo. Akoby to nebolo arabské. V tom čase som počúval arabskú hudbu a potom o dva roky ako spomínam vyššie mi moji nevidiaci kamaráti povedia, že sa im táto pieseň páči? Moji kamaráti neboli fanúšikovia hudby rôznych krajín a národov, ako ja. Asi o štyri roky v roku 2010 som niekde objavil remix arabskej a gréckej verzie tejto piesne. Po mnohých rokoch som sa pustil do pátrania. Vysvitlo, že pieseň Poso mou leipei (čítajte Poso mu lipi) od gréckeho speváka Sotisa Volanisa upravil Fadel Shaker do Arabčiny pod názvom Ya Ghayeb, neskôr Azis do Bulharčiny a určite existujú aj iné verzie tejto piesni.
Odhalenie
„Takže, tá pieseň čo sa vám páči je pôvodne grécka.“ Povedal som kamarátov. Grécka a arabská hudba môžu mať niekedy rôzne podobnosti. Bohužiaľ video, kde bol nahratý ten remix už v istej službe nedokážem vyhľadať. V tejto dobe sa občas venujem rôznym remixom a experimentom, o tom možno budem písať inokedy. Názov skladby hovorí za všetko. Tento remix sa nazýva „Who is the robber?“ čiže „Kto je zlodejom?“. V názve ide vlastne o to, že presne toto sa môže stať, keď niekto si vypočuje, ako prvú verziu cover verziu, potom originál a nevie to zaradiť. Samozrejme u nás sa dalo rozlíšiť, čo je anglický originál a čo česká a slovenská úprava zvlášť potom, čo sme sa otvorili západu. Možno sa to dalo zistiť aj inak, preto že hudba nepozná hranice. Hudba by mala spájať, nie rozdeľovať. Čo ale, ak niektoré národy majú podobné kultúry? Grécka kultúra bola ovplivnená tureckou kultúrou počas osmanského (tureckého) panovania, potom tureckú kultúru ovplyvnila arabská či perzská kultúra a potom nevieme, čo je čo. Intuícia mi našepkala v tomto prípade dobre. Keďže som v tej dobe počúval arabskú hudbu, nechcel som si to najprv pripustiť. Môj vnútorný hlas mi ale vravel niečo iné.