Keď som po prvý krát dostal CD s Tureckou hudbou, bolo to v Bulharsku. Aj tak by to nebolo nič neobvyklé. Veď Bulharsko a zvlášť tá oblasť, kde som bol bola veľmi blízko Turecka. Okrem toho Turci istý čas okupovali aj Bulharsko. Ani som netušil, že slovo Jogurt má turecký pôvod. Istý čas som sa zaujímal aj o tureckú hudbu, ale napriek tomu môj záujem o arabskú hudbu stále trval, nehovoriac o africkú hudbu. Je síce pravda, že po objavení rôznych internetových rádií a Spotify som zistil, ako málo toho viem o populárnej africkej hudbe, nehovoriac o tom, čo sa v tureckej populárnej hudbe deje.
Nevedel som ani o mnohých arabských variantoch nič, keď som bol ešte dieťa. Keď som na to prišiel a aj na to, že oficiálna Arabčina sa používa iba v písanej forme bolo už neskoro. Prestal som sa zaujímať o Arabčinu, hoci som vedel, že Egypt je krajina s najväčším počtom arabsky hovoriacich. Bez tak Arabčina bola zapisovaná písmom, ktoré bolo úplne odlišné, ako Latinka a okrem toho tie varianty, alebo jazyky, ako ich Arabi nazývajú robili poriadny problém. Dobrým príkladom bolo vyhľadávanie arabských textov. Aby som vám to vysvetlil, používam rozpoznávanie reči v takýchto prípadoch, ibaže Google používa štandardnú Arabčinu. Keďže texty arabských piesní sú zvyčajne už v spomínaných variantoch, nenašiel som ani text, ani preklad, ani som si ho nemohol preložiť. Určite by nebol preložený presne. Aj tak mi stačilo to, čo za hlúposti v takýchto situáciách zvykne Google prekladať. Asi pred dvomi rokmi som to vyskúšal s Turečtinou. Vedel som, že Turečtina sa zapisuje v upravenej Latinke. Dostal som nápad. Použil som opäť rozpoznávanie reči a podľa pamäti som nahral text piesni, ktorý som si zapamätal podľa sluchu. A výsledok, text piesni som našiel. Jedno z vysvetlení je to, že Turečtina sa nepoužíva v toľkých variantoch, ako Arabčina a ak áno, zvyčajne sa používa štandardná Turečtina, ktorej základom je istanbulské nárečie. Je to niečo také, ako základom našej Slovenčiny je stredoslovenské nárečie.
Okrem toho som začínal mať sny, kde som sa ocitol v Turecku a nie v Egypte. Konečne prišla zmena. Mimochodom práve v Egypte som objavil turecké kúpele, ale to by nebol ten hlavný dôvod. Nejako som si opäť zamiloval tureckú hudbu a hoci som vtedy holdoval K-Popu pochopil som, že tradícia je v Tureckej hudbe prítomná ešte stále. Keďže nejaké slová v Turečtine viem, je to len plus, aby som sa opäť začal venovať tomuto jazyku. Tak sa stalo, že aj v mojich fiktívnych príbehoch sa začali objavovať Turci a Kurdi, dokonca v krajinách, kde tvoria väčšinu z prisťahovalcov (Nemecko, Rakúsko, Holandsko). V jednej z mojich poviedok sa hlavný hrdina ocitne v Istanbule, ale pôvodne mal namierené niekde inde. Je to niečo, akoby som zápasil medzi ďalekým východom a blízkym východom. Isteže, Kórejcov, Číňanov, alebo Japoncov obdivujem, ale teraz viem, že aj Turci, možno neskôr aj Arabi budú zohrávať medzi tým, čo sa mi páči veľké úlohy. Podľa mňa to bola odpoveď aj na to, či mám do týchto vecí miešať náboženstvo. Keď som sa zaujímal o arabskú hudbu, nezaujímal som sa ani o Islam. To isté bude platiť aj pri tureckej hudbe, či tureckých národoch.
Je tu aj iný dôvod, prečo práve Turci. Aj v ich národe sa vyskytuje pri jeho vzniku vlk. Píšem to preto, preto že jedna z mojich kamarátok si zamilovala vlkov a používa ich vo svojich fikciách. Okrem toho podobne, ako aj v Mongolskom prípade zohrávajú kone aj vlci významné postavenie. Paradoxom je na tom aj to, že Turci síce od arabského písma opustili, no arabský vplyv sa v ich hudbe opäť po mnohých rokoch objavil. Bolo to v minulom storočí, ale to je už ďalšia kapitola v histórii Turecka. Pevne verím, že raz do tej krajiny, ako aj do mesta na dvoch svetadieloch zavítam.
Prečo práve Turecko?
Keď som po prvý krát dostal CD s Tureckou hudbou, bolo to v Bulharsku. Aj tak by to nebolo nič neobvyklé. Veď Bulharsko a zvlášť tá oblasť, kde som bol bola veľmi blízko Turecka. Okrem toho Turci istý čas okupovali aj Bulharsko. Ani som netušil, že slovo Jogurt má turecký pôvod. Istý čas som sa zaujímal aj o tureckú hudbu, ale napriek tomu môj záujem o arabskú hudbu stále trval, nehovoriac o africkú hudbu. Je síce pravda, že po objavení rôznych internetových rádií a Spotify som zistil, ako málo toho viem o populárnej africkej hudbe, nehovoriac o tom, čo sa v tureckej populárnej hudbe deje.
Nevedel som ani o mnohých arabských variantoch nič, keď som bol ešte dieťa. Keď som na to prišiel a aj na to, že oficiálna Arabčina sa používa iba v písanej forme bolo už neskoro. Prestal som sa zaujímať o Arabčinu, hoci som vedel, že Egypt je krajina s najväčším počtom arabsky hovoriacich. Bez tak Arabčina bola zapisovaná písmom, ktoré bolo úplne odlišné, ako Latinka a okrem toho tie varianty, alebo jazyky, ako ich Arabi nazývajú robili poriadny problém. Dobrým príkladom bolo vyhľadávanie arabských textov. Aby som vám to vysvetlil, používam rozpoznávanie reči v takýchto prípadoch, ibaže Google používa štandardnú Arabčinu. Keďže texty arabských piesní sú zvyčajne už v spomínaných variantoch, nenašiel som ani text, ani preklad, ani som si ho nemohol preložiť. Určite by nebol preložený presne. Aj tak mi stačilo to, čo za hlúposti v takýchto situáciách zvykne Google prekladať. Asi pred dvomi rokmi som to vyskúšal s Turečtinou. Vedel som, že Turečtina sa zapisuje v upravenej Latinke. Dostal som nápad. Použil som opäť rozpoznávanie reči a podľa pamäti som nahral text piesni, ktorý som si zapamätal podľa sluchu. A výsledok, text piesni som našiel. Jedno z vysvetlení je to, že Turečtina sa nepoužíva v toľkých variantoch, ako Arabčina a ak áno, zvyčajne sa používa štandardná Turečtina, ktorej základom je istanbulské nárečie. Je to niečo také, ako základom našej Slovenčiny je stredoslovenské nárečie.
Okrem toho som začínal mať sny, kde som sa ocitol v Turecku a nie v Egypte. Konečne prišla zmena. Mimochodom práve v Egypte som objavil turecké kúpele, ale to by nebol ten hlavný dôvod. Nejako som si opäť zamiloval tureckú hudbu a hoci som vtedy holdoval K-Popu pochopil som, že tradícia je v Tureckej hudbe prítomná ešte stále. Keďže nejaké slová v Turečtine viem, je to len plus, aby som sa opäť začal venovať tomuto jazyku. Tak sa stalo, že aj v mojich fiktívnych príbehoch sa začali objavovať Turci a Kurdi, dokonca v krajinách, kde tvoria väčšinu z prisťahovalcov (Nemecko, Rakúsko, Holandsko). V jednej z mojich poviedok sa hlavný hrdina ocitne v Istanbule, ale pôvodne mal namierené niekde inde. Je to niečo, akoby som zápasil medzi ďalekým východom a blízkym východom. Isteže, Kórejcov, Číňanov, alebo Japoncov obdivujem, ale teraz viem, že aj Turci, možno neskôr aj Arabi budú zohrávať medzi tým, čo sa mi páči veľké úlohy. Podľa mňa to bola odpoveď aj na to, či mám do týchto vecí miešať náboženstvo. Keď som sa zaujímal o arabskú hudbu, nezaujímal som sa ani o Islam. To isté bude platiť aj pri tureckej hudbe, či tureckých národoch.
Je tu aj iný dôvod, prečo práve Turci. Aj v ich národe sa vyskytuje pri jeho vzniku vlk. Píšem to preto, preto že jedna z mojich kamarátok si zamilovala vlkov a používa ich vo svojich fikciách. Okrem toho podobne, ako aj v Mongolskom prípade zohrávajú kone aj vlci významné postavenie. Paradoxom je na tom aj to, že Turci síce od arabského písma opustili, no arabský vplyv sa v ich hudbe opäť po mnohých rokoch objavil. Bolo to v minulom storočí, ale to je už ďalšia kapitola v histórii Turecka. Pevne verím, že raz do tej krajiny, ako aj do mesta na dvoch svetadieloch zavítam.