Mesiac: apríl 2020

Keď som po prvý krát dostal CD s Tureckou hudbou, bolo to v Bulharsku. Aj tak by to nebolo nič neobvyklé. Veď Bulharsko a zvlášť tá oblasť, kde som bol bola veľmi blízko Turecka. Okrem toho Turci istý čas okupovali aj Bulharsko. Ani som netušil, že slovo Jogurt má turecký pôvod. Istý čas som sa zaujímal aj o tureckú hudbu, ale napriek tomu môj záujem o arabskú hudbu stále trval, nehovoriac o africkú hudbu. Je síce pravda, že po objavení rôznych internetových rádií a Spotify som zistil, ako málo toho viem o populárnej africkej hudbe, nehovoriac o tom, čo sa v tureckej populárnej hudbe deje.
Nevedel som ani o mnohých arabských variantoch nič, keď som bol ešte dieťa. Keď som na to prišiel a aj na to, že oficiálna Arabčina sa používa iba v písanej forme bolo už neskoro. Prestal som sa zaujímať o Arabčinu, hoci som vedel, že Egypt je krajina s najväčším počtom arabsky hovoriacich. Bez tak Arabčina bola zapisovaná písmom, ktoré bolo úplne odlišné, ako Latinka a okrem toho tie varianty, alebo jazyky, ako ich Arabi nazývajú robili poriadny problém. Dobrým príkladom bolo vyhľadávanie arabských textov. Aby som vám to vysvetlil, používam rozpoznávanie reči v takýchto prípadoch, ibaže Google používa štandardnú Arabčinu. Keďže texty arabských piesní sú zvyčajne už v spomínaných variantoch, nenašiel som ani text, ani preklad, ani som si ho nemohol preložiť. Určite by nebol preložený presne. Aj tak mi stačilo to, čo za hlúposti v takýchto situáciách zvykne Google prekladať. Asi pred dvomi rokmi som to vyskúšal s Turečtinou. Vedel som, že Turečtina sa zapisuje v upravenej Latinke. Dostal som nápad. Použil som opäť rozpoznávanie reči a podľa pamäti som nahral text piesni, ktorý som si zapamätal podľa sluchu. A výsledok, text piesni som našiel. Jedno z vysvetlení je to, že Turečtina sa nepoužíva v toľkých variantoch, ako Arabčina a ak áno, zvyčajne sa používa štandardná Turečtina, ktorej základom je istanbulské nárečie. Je to niečo také, ako základom našej Slovenčiny je stredoslovenské nárečie.
Okrem toho som začínal mať sny, kde som sa ocitol v Turecku a nie v Egypte. Konečne prišla zmena. Mimochodom práve v Egypte som objavil turecké kúpele, ale to by nebol ten hlavný dôvod. Nejako som si opäť zamiloval tureckú hudbu a hoci som vtedy holdoval K-Popu pochopil som, že tradícia je v Tureckej hudbe prítomná ešte stále. Keďže nejaké slová v Turečtine viem, je to len plus, aby som sa opäť začal venovať tomuto jazyku. Tak sa stalo, že aj v mojich fiktívnych príbehoch sa začali objavovať Turci a Kurdi, dokonca v krajinách, kde tvoria väčšinu z prisťahovalcov (Nemecko, Rakúsko, Holandsko). V jednej z mojich poviedok sa hlavný hrdina ocitne v Istanbule, ale pôvodne mal namierené niekde inde. Je to niečo, akoby som zápasil medzi ďalekým východom a blízkym východom. Isteže, Kórejcov, Číňanov, alebo Japoncov obdivujem, ale teraz viem, že aj Turci, možno neskôr aj Arabi budú zohrávať medzi tým, čo sa mi páči veľké úlohy. Podľa mňa to bola odpoveď aj na to, či mám do týchto vecí miešať náboženstvo. Keď som sa zaujímal o arabskú hudbu, nezaujímal som sa ani o Islam. To isté bude platiť aj pri tureckej hudbe, či tureckých národoch.
Je tu aj iný dôvod, prečo práve Turci. Aj v ich národe sa vyskytuje pri jeho vzniku vlk. Píšem to preto, preto že jedna z mojich kamarátok si zamilovala vlkov a používa ich vo svojich fikciách. Okrem toho podobne, ako aj v Mongolskom prípade zohrávajú kone aj vlci významné postavenie. Paradoxom je na tom aj to, že Turci síce od arabského písma opustili, no arabský vplyv sa v ich hudbe opäť po mnohých rokoch objavil. Bolo to v minulom storočí, ale to je už ďalšia kapitola v histórii Turecka. Pevne verím, že raz do tej krajiny, ako aj do mesta na dvoch svetadieloch zavítam.

Marco Oros, 2020

Asi pred piatimi rokmi som začal hrať na moje ukulele, ktoré mi niekto kúpil len, ako vianočný darček. Moje prvé ukulele nebolo kúpené v hudobninách, ale ako darček na Vianoce v predajni Lidl. Je to asi už deväť rokov, čo som dostal moje prvé ukulele, ale iba päť rokov je od tej doby, čo som sa rozhodol, že začnem hrať na ukulele. Môj nápad bol správny.
Ukulele pochádza z Havajských ostrovov. Preklad slova ukulele znamená skákajúca blcha v Havajčine. Ukulele má ale medzi svojimi predkami malé portugalské gitary, ako cavaquinho (čítajte kavakiňu), rajão, či machete, ktoré priviezli na Havajské ostrovy prisťahovalci z portugalských kolónii. Havajskí domorodci si tieto malé portugalské gitary upravili a tak vzniklo súčasné ukulele. Existujú okrem spomínaných malých portugalských gitár aj iné hudobné nástroje, ktoré sa zvukom a veľkosťou aspoň trochu podobajú ukulele.
Ako som sa dostal k tomuto unikátnemu hudobnému nástroju? O tom, ako mi rodičia kúpili ukulele na Vianoce som už spomínal. Prešiel rok a ja som sa pokúšal naučiť hrať na gitare. Na internete som si našiel video návody, ako hrať na gitaru, aký má byť prstoklad ruky, ktorá robí rôzne hmaty, čiže chytá akordy, ako hovoria gitaristi. Bohužiaľ, trpezlivosť s gitarou mi dlho nevydržala. Uplynul rok a ja som sa cítil psychicky veľmi zle. Bolo to asi pred piatimi rokmi v roku 2014. Mal som maturitné skúšky a vtedy som si spomenul na to, čo mi jeden Poliak cez internetový hovor povedal: „Na ukulele som sa naučil hrať veľmi rýchlo.“ V deň, keď som sa cítil psychicky zle som zobral moje prvé ukulele a skúšal som naň hľadať a hmatať rôzne akordy. Keďže som mal nejaké základy z hry na gitare a keďže som vedel, že ukulele má iné ladenie (g c e a zhora nadol), začal som akordy hľadať podľa sluchu. Aké bolo moje prekvapenie, keď som akordy začal rýchlo nachádzať a rovnako ľahko sa ich učiť. Tak som si zamiloval ukulele a nie len kvôli tomu. Keď si porovnáte zvuk akustickej gitary, ukulele má príjemný mäkký zvuk, ktorý vám okamžite navodí predstavu známych ostrovov v Tichom oceáne. Existujú tri základné druhy ukulele: Sopránové, koncertné, tenorové a barytónové. Sopránové ukulele sa nazýva aj štandardné ukulele a je ladené zhora nadol nasledovne: g c e a. Ukulele je okrem toho výborný hudobný nástroj, ktorý môžete kamkoľvek so sebou zobrať. Preto som začal cestovať s ním po rôznych miestach. Tým, že je to akustický nástroj, elektriku nepotrebujete. Existujú síce aj elektro-akustické ukulele, ktoré môžete použiť aj so zosilňovačom, no na druhej strane ho môžete použiť aj bez zosilňovača. Čo sa týka ladenia, existujú aj iné druhy ladenia, ktoré závisia ako od druhu hudby, tak aj od typu ukulele. Napríklad barytónové ukulele je ladené nasledovne: d g h e. Pri tenorovom ukulele struna g zvykne byť občas naladená o oktávu nižšie, pričom sopránové a koncertné ukulele majú strunu g naladenú v rovnakej oktáve, ako ostatné tri struny. Ukulele je síce tradičným havajským hudobným nástrojom, ale jeho zvuk neevokuje len hudbu Havaja, ale aj Tahiti. Tam je hudobný nástroj, ktorému sa hovorí tahitské ukulele, no od toho havajského sa líši ako ladením, tak aj počtom strún, no zvukovo sú si veľmi príbuzné. Ako som zistil z mojej skúsenosti z dovolenky v Chorvátsku, ukulele sa môže hodiť aj k mandolíne a gitare. Mimochodom havajská hudba obsahuje najmä akustickú gitaru, basgitaru a samozrejme ukulele.
Pre tých, ktorí sa chcú naučiť hrať na ukulele odporúčam si kúpiť sopránové (štandardné) ukulele, ktorého cena sa pohybuje okolo 30 až 40 €. Ak si kúpite ukulele za cenu 20 €, skôr sa vám ukulele pokazí a zvyčajne tieto ukulele sú spravené z laminátu. Pri cene 30 € a vyššie máte drevo zaručené a teda kvalitný zvuk. Možno oveľa lepšie by bolo v hudobninách poprosiť predavača, aby vám na ukulele zahral, prípadne aby ste si mohli na ukulele zahrať vy a rozhodnúť sa, ktoré ukulele má krajší zvuk a kúpiť si ho. Platí to samozrejme aj pri iných hudobných nástrojoch. Akordy sa dokážete veľmi rýchlo naučiť, ak máte nejaké hudobné základy a dobrý sluch. Pre tých, ktorí hrajú na gitare vás musím sklamať. Ukulele je ladené úplne inak, ako gitara. V takom prípade sa spoliehajte iba na svoje uši a nie na ladenie gitary, na ktoré ste si už medzi časom zvykli. Ak chcete na ukulele hrať s trsátkom, pokojne môžete, ale z mojej zvukovej skúsenosti viem, že na mäkké struny ukulele sa tento tvrdý zvuk nehodí. Je to ale môj pohľad na použitie trsátka s ukulele.
Čo sa týka popularity ukulele, môžete ho počuť v piesni somewhere over the rainbow od Israela Kamakawiwoʻole, či dokonca v piesni od IMT smile Na ceste 540. V 50. rokoch minulého storočia bolo ukulele populárne, no v 70. rokoch stratilo popularitu. Dnes jeho popularita stúpa. Existujú určite ďalšie piesne, kde môžete ukulele počuť, nemyslím iba na havajské piesne, ale hlavne na našu populárnu hudbu. Jeho zvuk sa veľmi hodí k letnému, či slnečnému dňu, veľmi dobre sa hodí aj ku gril party , na pláže k moru (zvuk mora a ukulele patria k sebe), či do mesta, ale ak poznáte niekoho, kto hrá na akustickej gitare vedzte, že tak obohatíte jeho hru o novú hudobnú farbu a pokiaľ nájdete hráča na basovú gitaru a hráča na klasickú gitaru, vaša kapela bude hrávať v rôznych letných záhradách, ako aj ku rôznym kokteilom, tak aj ku dobrému jedlu, či ľahkému odpočinku od starostí každodennej rutiny.
Pre mňa, ako hráča na tomto unikátnom hudobnom nástroju je pre mňa ukulele meditácia. Všímam si, že keď hrám na ukulele, som akoby v úplne inom svete bez ohľadu na to, čo hrám. Je to oveľa lepšia meditácia, než fajčenie, či alkohol a iné drogy podľa mňa. Okrem toho ukulele hoci nie je klavír, môžem si ho zobrať so sebou, kamkoľvek chcem, ako spomínam vyššie a je oveľa ľahšie, než gitara, ako na výučbu, tak aj hmotnosťou a veľkosťou. Narážam najmä na sopránové ukulele. Väčšie ukulele už majú samozrejme oveľa väčšiu hmotnosť. Okrem ukulele existuje ešte gitalele, čo je kombinácia gitary a ukulele, alebo banjolele (bendžolele), čo je kombinácia bendža a ukulele a iné zaujímavé hudobné nástroje.